informovať s odôvodnením, že s ním budú najskôr oboznámení účastníci konania. Tými sú vláda SR, ktorá dočasne vykonáva niektoré prezidentské právomoci, a Najvyšší súd SR (NS SR). Návrh na výklad ústavy podal M. Kováč koncom februára tohto roka po tom, ako NS SR v kauze verejnosti známej ako Nagy proti Krajčimu vydal rozhodnutie, ktoré je v príkrom rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu SR. "Názor, podľa ktorého som referendum dosiaľ nevyhlásil, zjavne protirečí stanovisku ÚS SR, ktoré považuje referendum za platne vyhlásené a záväzné pre všetky orgány," uviedol o. i. v podaní prezident Kováč. Zároveň navrhol, aby súd podal taký výklad ústavy, podľa ktorého je súdnym orgánom ochrany ústavnosti výlučne ÚS SR a nik iný nemá právomoc posudzovať vzťahy medzi ústavnými orgánmi uvedené v ústave.
Vláda začiatkom apríla tohto roka rozhodla o späťvzatí Kováčovho návrhu z ÚS SR. Podpredsedníčka vlády K. Tóthová vydala stanovisko, v ktorom oznámila, že "vec nie je sporná" a späťvzatie návrhu je preto "logickým dôsledkom". Podľa zákona ÚS SR nemôže návrh vlády akceptovať. Konanie pred súdom sa začína dňom doručenia návrhu a súd je povinný vo veci rozhodnúť. "Záujem o ochranu ústavnosti je natoľko závažný, že v konaní pred ÚS SR predkladateľ návrhu nemá neobmedzené právo disponovať so svojím návrhom," konštatoval ÚS SR už pred dvoma rokmi po rozhodnutí, že návrh generálneho prokurátora na späťvzatie "sa nepripúšťa" a v konaní pokračoval. Včerajšie rozhodnutie súdu bude mať podľa pozorovateľov vážne následky, a to tak v prípade, že súd návrh odmietol, ako aj v prípade, že bude v konaní ďalej pokračovať. Existencia dvoch protichodných rozhodnutí súdov je podľa nich v rozpore s princípmi právneho štátu, a teda aj Ústavou SR.
