Ako raketa vyletel v tejto hokejovej sezóne na domáci vrchol medzi brankármi 23-ročný popradský rodák Miroslav Šimonovič. Na začiatku nemal isté miesto pri skúsenom Jaroslavovi Draganovi v HC Košice, ale už v prvej štvrtine základnej časti si vybojoval miesto prvého gólmana v klube a v decembri ho tréner J. Šterbák prvý raz vyskúšal v reprezentácii v prípravnom zápase s Kanadou v Trenčíne (2:3). Ako tretí brankár sa zúčastnil na ZOH v Nagane, bol oporou Košíc vo finálovej sérii Extraligy so Slovanom a súdiac podľa prípravných stretnutí s Kazachstanom vo Zvolene, na MS odchádza v pozícii reprezentačného brankára č. 1.
# O takej vydarenej sezóne sa vám vari ani nesnívalo.
"To veru nie! V lete som mal z hokeja nervy, myslel som, že sa na to vykašlem. V Košiciach sa hovorilo, že Dragan má ísť do zahraničia, avšak znova zostal. Začal som na lavičke a hlavou sa mi preháňali všelijaké myšlienky. Chcel som chytať a nie vysedávať na striedačke ako vlani. Trpezlivosť sa vyplatila. S Košicami sme mali dobrú sezónu, o finálovej sérii so Slovanom sa bude ešte dlho hovoriť. V reprezentácii som nezačal najšťastnejšie, Kanaďania mi z troch striel nasúkali tri góly. Ale premiéra je za mnou, s Kazachstanom sa mi už chytalo podstatne lepšie. I keď je pravda, že na svetovom šampionáte nás čakajú podstatne ťažšie zápasy."
# Ako vychádzate s kolegami v bránke Rybárom a Michalkom?
"Úplne normálne. Je jedno, kto z nás bude chytať. Dôležité je, aby sme ako kolektív uspeli. Budeme si navzájom držať palce."
# Predtým brankári v reprezentácii zvykli tvoriť minipartiu, bývali spolu na izbe. Ako je to teraz?
"Ja som skôr v partii s Košičanmi, počas sústredenia som bol na izbe s Jasečkom. Ale vo Švajčiarsku sme sa dohodli na spoločnej izbe s Popradčanom Ratajom."
# Spoluhráč z rodného mesta?
"Áno. Hrali sme v Poprade hokej od tretej triedy základnej školy. Kamarátstvo nám zostalo, aj keď sa v dospelosti naše cesty rozišli. Mal som v bránke radosť z jeho gólov do siete Kazachstanu, Igor hral výborne."
# Váš otec bol futbalovým brankárom v Spišskom Bystrom. Bol to dôvod, prečo ste išli aj vy do bránky?
"Ani nie. Najprv som v prípravke hral v poli, potom ako piatak som si obliekol brankársky výstroj. Ťahalo ma to do ,klietky` aj preto, že som sa nevedel príliš dobre korčuľovať. Keď som sedel na lavičke ako náhradník, párkrát som to oľutoval. Brankár môže chytať iba jeden, v poli hrá viac hráčov. Ale keď sa darí, mužstvo sa môže na mňa spoľahnúť, je to paráda."
# Väčšina hokejových brankárov už prešla na nový typ masky. Vy ste však zostali pri staršom type, aký nosí aj najlepší brankár NHL Dominik Hašek. Netreba v tom hľadať súvislosti?
"Zostal som verný klasike. Novú masku som skúšal pred dvoma rokmi v Poprade, no nezvykol som si na ňu. Priznávam - Hašek je môj vzor od malička. Ale nesnažím sa ho napodobňovať. Jeho štýl je nenapodobiteľný. Skôr by som si chcel zobrať to najlepšie od viacerých špičkových gólmanov."
# A čo chytanie puku do vyrážačky v spletitých situáciach pred bránkou? Tým je predsa povestný práve Hašek.
"V trme-vrme občas pustím hokejku, keď sa mi zdá, že nedočiahnem puk lapačkou. Zachytím ho do vyrážačky. Ale od Haška mám asi len tento zákrok, nič iné. Snažím sa situácie čo najdlhšie ustáť na nohách, nepadať na kolená."
# S čím budete spokojný po návrate z MS?
"Ak vybojujeme postup zo základnej skupiny medzi osem najlepších tímov."
