"Zdánlivě všehochuť obsahová i výrazová, jedno je však myslím těm filmům společné: skoro všechny se nějak dotýkají tématu tolerance, ochoty či neochoty k dialógu, možnosti koexistence různých názorů a životních stylů", napísal na adresu kolekcie tohtoročnej prehliadky Projektu 100 literárny a filmový kritik Jan Lukeš. Jeho tvrdeniu môžeme dať jednoznačne za pravdu pri sledovaní filmu Tajnosti a lži (Secrets Lies, 1995), ktorého hlavnou témou je práve neschopnosť či nechuť pre pochopenie slabostí toho druhého, ktoré do veľkej miery súvisia s neochotou byť úprimným predovšetkým k sebe samému. Určite to všetci poznáme. Strávite s ľuďmi, ktorí sú vám najbližší večer a na druhý deň sa nestačíte čudovať, ako rýchlo sa v skutočnosti rozplynul v záplave prázdnych tém a slov. Práve preto sa nám rodinka z londýnskeho predmestia zdá niečím blízka. Starnúca Cynthia žije v neustálych hádkach a konfliktoch so svojou už dospelou tučnou dcérou Roxanou. V malom a pritom neútulnom byte trávia čas fajčením lacných cigariet, pri lacnom víne a lacných televíznych programoch. Schopnosť rozprávať sa a vzájomne sa počúvať už dávno stratili, a preto sa ich rozhovory ani nemôžu končiť inak ako Cynthiiným záchvatom hystérie a Roxaniným urazeným odchodom z domu. Podobne to vyzerá v manželstve Cynthiinho brata Maurica, fotografa, s ktorým sa zoznamujeme vo chvíli, ked`si spolu so snobskou manželkou Monikou zariaďujú novučičkú dvojposchodovú vilu. Ich manželský vzťah sa nenaplnil presne tak ako niekdajšie Mauricove ambície umeleckého fotografa. Rodina sa po dlhšom čase vzájomnej ignorácie plánuje stretnúť pri oslave Roxaniných dvadsiatych prvých narodenín. Ich stretnutie po rokoch, bozky a pozdravy, rozhovory... majú v sebe toľko pretvárky ako úškľabky desiatok ľudí, ktorí sa ako na bežiacom páse striedajú pred objektívom Mauricovho fotoaparátu. Zdá sa, že rodina stráca akúkoľvek šancu na nájdenie cesty k sebe a skončí podobne ako hrdinovia filmov odhaľujúcich "skrytý pôvab buržoázie" L. Buňuela, či Homolkovci Jaroslava Papouška. "Stratená" londýnska rodina však dostáva šancu. Do ich kruhu totiž prichádza elegantná mladá a priateľská černoška, ktorá, ako sa ukáže, nie je nikto iný než čierny hriech Cynthiinho milostného romániku z mladosti. Prezradenie tejto starostlivo utajovanej lži vyvolá rad ďalších prekvapivých odhaľovaní tajností a lží... A tak postavy, na začiatku príbehu hodné odsúdenia, si získavajú stále viac a viac našich sympatií. V tragikomických situáciách, presne tak ako v živote s pochopením, sa postupne odkrývajú príčiny ich komplexov a zatrpknutia. Vynikajúci cit pre vykreslenie jednotlivých charakterov, ako aj fabulácia a gradácia príbehu nedovoľuje filmu skĺznuť na úroveň sentimentu. Podpisuje sa pod tým predovšetkým autentickosť prostredia (dej je v skutočnosti sledom stretnutí a rozhovorov v interiéroch), typologické obsadenie hercov a ich "civilný" prejav. Všetko spolu vytvára dojem akoby sme do života postáv "nazerali kľúčovou dierkou" a zdali sa nám tak veľmi podobné. Scenárista a režisér filmu možno práve preto, že je zároveň aj dramatikom a divadelníkom, nakrútiť minimalistický film o zmysle ľudského života, ktorý sa napĺňa až vo vzťahu k druhým.
A tak konečne nie londýnske prostredie, spoločenské a finančné zázemie hrdinov či farba ich pleti sú rozhodujúce. Výpoveď tohto filmu sa bytostne dotýka každého z nás.
Režisér Mike Leigh (1943) si už dávno potvrdil pozíciu významného britského i európskeho filmára. Jeho filmy už vyše dvadsať rokov málokedy obídu na filmových súťažiach na prázdno. Slovenskí diváci sa s tvorbou zoznamujú prostredníctvom filmu Tajnosti a lži vôbec po prvýkrát.
Autor: ĽUBICA MISTRÍKOVÁ
