Ministerstvo školstva SR pripravuje po krátkom čase už druhú novelu zákona č. 170/1990 o vysokých školách. Jeho paragrafovanú verziu získali vysoké školy veľmi čudnou cestou: našli ju na stole. Táto zvláštna forma "spolupráce" a následné komentáre z oboch strán svedčia o bezprecedentnom rozkole a nedôvere medzi MŠ SR a vysokými školami. O stanovisko sme požiadali bývalého rektora Univerzity Komenského v Bratislave a predsedu sekcie DU pre vysoké školy a vedu, profesora JURAJA ŠVECA.

Je návrh novely iba pracovnou, alebo už konečnou verziou?

"Návrh je v definitívnej podobe, v akej sa predkladá vláde SR. Materiál obsahuje návrh uznesenia vlády, predkladaciu i dôvodovú správu, návrh zákona, doložku o zlučiteľnosti s legislatívou EÚ a záverečné komuniké. Čelná strana obsahuje údaj o tom, že materiál sa predkladá na základe uznesenia vlády (s uvedením čísla a dátumu rozhodnutia) a predkladá ho ministerka Slavkovská v júni 1998. Schválený má byť v júli. Nepochybujem, že text je konečný a MŠ nemieni poskytnúť zákon na pripomienkové konanie vysokým školám."

Je takýto postup v krajinách EÚ obvyklý?

"Akékoľvek zásahy do vysokého školstva - najmä legislatívne - majú ďalekosiahle dôsledky v dlhodobej perspektíve: po 6 až 10 rokoch zásadne ovplyvnia vývoj ekonomiky štátu. Preto v krajinách EÚ pristupujú k novelizáciám nesmierne uvážlivo. Rámcový zákon sa obvykle zásadne nemení. Úpravy zákona a vykonávacích predpisov zvyčajne pripravuje tím odborníkov v úzkej spolupráci so samosprávnymi orgánmi vysokých škôl. Princípy riadenia VŠ sú súčasťou osobitnej vedeckej disciplíny v rámci inštitucionálneho manažmentu s primeranou vedeckou základňou a zodpovedajúcou odbornou literatúrou. Predkladať zákon o VŠ do vlády bez toho, aby sa k obsahu vyjadrili odborníci, je prinajmenšom nezodpovedný krok ministerky školstva."

Mení zákon pravidlá financovania vysokých škôl?

"Po rokovaní s rektormi vlani v októbri uložila vláda ministerke pripraviť legislatívne zmeny, ktoré ,umožnia vyberať poplatky za štúdium od uchádzačov, ktorí splnili podmienky prijatia a nemohli byť prijatí na vysokú školu z kapacitných dôvodov`. Návrh zákona v paragrafe 6 zavádza metodiku financovania VŠ tak, aby ,ich materiálnotechnická základňa bola na úrovni najnovších poznatkov vedy, vzdelania, výskumu, techniky a umenia`. Objem výkonov je daný počtom študentov, učiteľov a ďalších pracovníkov a príslušný normatív určuje výšku ročného výdavku na ,jednotku výkonu`, čiže študenta, v príslušnom študijnom odbore. Počet študentov, ktorých náklady uhradí štátny rozpočet, určí ministerstvo školstva. Zákon v par. 6a zavádza možnosť študovať aj pre tých študentov, ktorí tento počet prevyšujú. Podľa odstavca 3 citovaného paragrafu ,výška úhrady časti nákladov za štúdium ... sa určuje každoročne vo výške od 20 do 100 % výšky normatívu, určeného pre príslušný študijný odbor na kalendárny rok`. Určenie výšky úhrady v spomínanom rozpätí je v právomoci vysokej školy."

Čo to v praxi pre študentov znamená?

"Podľa tohto zákona budú na vysokých školách dva druhy študentov: tí, ktorí budú študovať na základe štátneho ,štipendia` a tí, ktorých rodičia majú dosť prostriedkov na krytie študijných nákladov. Keďže zákon ,chce` zabezpečiť lepšiu materiálno-technickú základňu vysokých škôl a rezort viac peňazí nemá, zákonom sa presúva ťarcha financovania VŠ štúdia na študenta: jediným skutočným zdrojom financií nad rámec pridelených prostriedkov zo štátneho rozpočtu budú študenti a ich rodičia."

Dá sa očakávať, že by uvedené zmeny vo financovaní VŠ zlepšili ich materiálno-technickú základňu na úroveň vyspelých štátov?

"Jendoznačne - nie. Veď si len porovnajme rozdiely! V roku 1996 sme podpísali zmluvu o spolupráci UK s univerzitou v Pittsburghu, v USA. Obidve vysoké školy majú približne rovnaký počet študentov, 25 tisíc, aj rovnaké vnútorné členenie na študijné odbory. Kým náš ročný rozpočet bol v tom roku 840 miliónov korún, oni dostali 1,15 miliardy (!!!) dolárov. V nominálnej hodnote je to viac ako 40-násobok! Čudujeme sa potom, prečo vedci z amerických univerzít získavajú každý rok toľko Nobelových cien? Podľa môjho odhadu, rozdiel vo financovaní vysokých škôl medzi Slovenskom a krajinami EÚ je v rozpätí 10 až 15-násobku nominálnych hodnôt. Aj keď pripustíme rozdiel cenových relácií u nás a v EÚ, nákup prístrojov, technológií, informačných systémov, chemikálií a inej výbavy pre vysoké školy sa z 90 % realizuje dovozom zo zahraničia za svetové ceny. Je teda nereálne čo i len uvažovať o možnosti, že by tieto náklady mohli uhradiť študenti alebo ich rodičia."

Je chystaná novela podľa vás v súlade s legislatívou Európskej únie?

"Opäť som si prelistoval zákony o vysokých školách západoeurópskych krajín a nikde som nenašiel takú legislatívnu úpravu, ktorá by diskriminovala občanov v práve na vysokoškolské štúdium. V mnohých štátoch sú zavedené poplatky za štúdium, ale v týchto prípadoch ich platia všetci študenti. Tí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, môžu požiadať o štipendium. Rešpektuje sa tam právo na vzdelanie pre každého rovnako, bez rozdielov v sociálnom postavení rodičov. Predkladaný návrh zákona je v paragrafe 6 absurdný i v tom, že v skupine študentov, ktorí budú prijatí podľa úspešnosti na prvých miestach a ktorým bude štúdium hradiť štát, môžu byť aj študenti z bohatších rodín, ktorých rodičia môžu štúdium zaplatiť v plnej výške. Títo potom ,vytlačia` z kvóty ministerstva školstva študentov zo sociálne slabších rodín, ktorí tak stratia možnosť študovať. Domnievam sa, že v tomto bode je zákon protiústavný a odporuje článku 35 ods. 1 a článku 42 ods. 1 a 2 Ústavy SR o práve na prípravu k povolaniu a o práve na vzdelanie."

Podporíte prijatie tejto novely zákona v parlamente?

"Rozhodne nie. Toto nie je riešenie. Štát, ak nemá dostatočné prostriedky na financovanie vysokého školstva, môže hľadať iné riešenia, ktoré nezaťažia sociálne postavenie rodín. Jednou z možností je legislatívne rozšíriť podnikateľské aktivity vysokých škôl, umožniť im poskytovať vysoko odborné služby verejnému sektoru za primeranú úhradu a túto ponechať školám na zlepšenie materiálno-technickej základne. Štát nesie plnú zodpovednosť za vzdelanostnú úroveň svojich občanov. Študenti samoplatcovia túto zodpovednosť rozhodne od štátu nepreberú."