he sa anulujú a demokracia ostáva zachovaná. Aká jednoduchá matematika. Nacionalistickým stranám ide vždy o majetok, preto nie je neriešiteľným problémom vládnucej strany HZDS sa s nimi dohodnúť, lebo majú ten istý cieľ. V tejto koaličnej zostave sa "prerozdelil" majetok národa v hodnote vyše 200 miliárd Sk. Aby mohli vyplatiť penzistov starších ako 70 rokov v druhej vlne kupónovej privatizácie, na dlhopisy si museli požičať zo zahraničia dve miliardy korún! Ručiteľom je Slovenská sporiteľňa, takže dlh bude opäť splatený len z úspor občanov tohto štátu. Takáto nehorázna krádež môže vzniknúť len v štáte, v ktorom nadobro zlyhali všetky demokratické páky. Preto si myslím, že Slovensko nepotrebuje jednu silnú stranu ani silného vodcu, ale demokraciu. Slovensko sa musí stať právnym štátom, v ktorom práva a povinnosti sú rovnaké pre každého občana. Nezávislé súdnictvo nepotrebuje silnú stranu ani silného vodcu. Tak isto to nepotrebuje ani polícia a vojsko, aby mohli slúžiť ľudu. O nezávislosti kultúry netreba ani hovoriť. To všetko za pôsobenia "najsilnejšieho" muža v štáte nefunguje, tak ako to nefungovalo ani za totality. Jediná alternatíva na spamätanie sa národa je SDK, aj keď nemá muža vodcovského kalibru, ale je jedinou, ktorá ponúka demokratický a ekonomicko ozdravujúci program a ktorej skutočne leží na srdci smerovanie tohto štátu do Európskej únie. DUŠAN VRTÁK, Žilina
# Raz mi môj známy rozprával, ako sa po úspešnom absolvovaní vysokej školy snažil zamestnať v štátnej správe v určitej funkcii, ktorá zodpovedala jeho odbornosti. S istou dámou absolvoval pohovor o jeho vedomostiach, schopnostiach a kvalifikácii. Nakoniec však prišla na rad otázka vierovyznania. Samozrejme, celý začudovaný odpovedal, že je vierovyznania evanjelického. Dáma sa schuti zasmiala a povedala, že nemyslela takéto vierovyznanie. Zarazený pochopil, o čo ide a hoci vtedy ešte žiadneho tzv. "vierovyznania" nebol, roztrpčený odišiel. Po vypočutí tohto príbehu mi okamžite tak isto zišli na um viaceré dátumy, či už z dávnej, alebo nedávnej minulosti. Tak v prvom rade to bol dátum 1572, keď zhodou okolností išlo taktiež o určitú dámu a vierovyznanie (tentoraz skutočné). Tá dáma sa volalal Katarína, iskrilo sa medzi vierovyzním evanjelickým a katolíckym. Čo z toho vzniklo? Dlhá noc a 30 000 zavraždených. Ale, božechráň, v dnešnej dobe to predsa nejde! Ale strach ma neopúšťa, pretože si spomeniem na Sarajevo. A to je predsa súčasnosť. Hovorím si však, to predsa nebolo u nás, rozpomínam sa však na ďalšie dátumy - 1415, 1621, 1849, 1939, 1948, 1968, no to predsa, samozrejme, už u nás bolo. Či už išlo v týchto prípadoch o vierovyznanie skutočné, alebo politické, je, samozrejme, úplne jedno. V každom z týchto prípadov však išlo o "rozdielne názory" a ich rešpektovanie zo strany vládnucich vrstiev. Ako to dopadlo v jednotlivých konkrétnych prípadoch v minulosti? Tak v roku 1415 bol upálený Ján Hus pre jeho "odlišné názory". V roku 1621 bolo popravených 28 ľudí, pre "odlišné názory", v r. 1849 zavedený policajný režim na potlačenie akéhokoľvek odlišného názoru, v r. 1939, 1948, 1968... to už všetci poznáme. Ako to dopadne na Slovensku Roku Pána 1998? Bude rešpektovaný "iný názor", ktorý v súčasnosti má už podstatná časť občanov Slovenska?
ROMAN MÜLLER, Krompachy
