V Klube ekonómov minulý týždeň hovoril Jozef Brhel, štátny tajomník na ministerstve hospodárstva, o obchodnej a priemyselnej politike SR. Referát uviedol vetou: Starosti nám robí deficit zahraničného obchodu, hoci sa minulý rok znížil na 50 mld Sk v porovnaní s rokom 1996, keď bol 70 mld Sk. Deficit sa podarilo znížiť, keď sme v súlade s legislatívou WTO zaviedli dovoznú prirážku. Tá platí do októbra 1998. Inými opatreniami na zlepšenie obchodnej bilancie majú byť prijatý zákon o antidumpingových opatreniach, zákon o subvencovaných dovozoch a zákon o nadmerných dovozoch. Podľa týchto zákonov môžeme prijímať na dovážaný tovar množstevné alebo colno-tarifné opatrenia, upozornil Brhel. Najvyššia exportná výkonnosť slovenskej ekonomiky bola v roku 1995, keď podiel exportu na HDP dosiahol 65 %. Podobný parameter má EÚ ako celok. Zrušenie monopolu zahraničného obchodu v roku 1991 bol správny krok, ale dnes vidíme, že nám chýbajú silné tradingové organizácie. Zriadenie takýchto organizácií žiadajú naši výrobcovia, očakávajú od nich cenovo prijateľné a kvalitné umiestňovanie svojich výrobkov na zahraničných trhoch. Dovolím si povedať, že hlavnou prekážkou rozvoja priemyslu aj rastu exportu na Slovensku je bankovo-finančný sektor. Tie úrokové miery, ktoré tento sektor ponúka, neumožňujú prefinancovať už kontrahované výroby, povedal Brhel. Banky si liečia predajom peňazí pre štát za vysoké úroky svoje problémy so zlými úvermi. Stalo sa tak potom, čo banky spolu s NBS žiadali, aby sa do štátneho rozpočtu dala kapitola, z ktorej by sa hradili oprávky a odpisovali sa zlé úvery v objeme 3 až 4 mld Sk. Teraz banky ťahajú peniaze zo štátneho rozpočtu prefinancovaním jeho dlhovej služby za vysoké úroky, vysvetlil Brhel.
Nástroje na podporu exportu
Potom Brhel vymenoval nástroje na podporu zahraničného obchodu: Fond na podporu zahraničného obchodu bude podporovať export našich podnikov zriadením delegatúr fondu vo svete a vykonávaním marketingu zahraničných trhov - ako je to inde vo svete. Eximbanka by mala byť schopná prefinancovať tento rok export v objeme 10 mld Sk. Brhel sa vyjadril aj k problémom obchodu s Ruskom. Deficit obchodu s Ruskou federáciou je 1,3 mld USD. Nevieme dosiahnuť podmienku viazanosti pri spätných väzbových obchodoch s Ruskom. Je tu problém prefinancovania týchto spätných väzbových obchodov. Ten, kto ruskému zákazníkovi nedokáže poskytnúť odberateľský úver, sa tam ťažko presadzuje, pripomenul Brhel. Na otázku o zriadení sľubovanej slovensko - ruskej banky Brhel skonštatoval, že doteraz neexistuje, ani v dohľadnej dobe sa nevytvorí. Najprv sa musí na ruskom trhu presadiť silná slovenská banka a potom môže vzniknúť aj spoločná banka.
Automobilový priemysel je nosný
Podľa Brhela ministerstvo vytypovalo ako nosný priemyselný program automobilový priemysel. Ide nielen o finálnu automobilovú výrobu, ale aj o subdodávateľské odvetvia. Príkladom je Rakúsko, ktoré nemá vlastnú výrobu automobilov, ale v tomto odvetví má vďaka súčiastkam aktívnu zahraničnoobchodnú bilanciu. Potom sa Brhel vyjadril k niektorým priemyselným odvetviam: Chemický priemysel na Slovensku je stabilizovaný, výborné postavenie má Slovnaft, získal 10 % českého trhu. Matadoru sa slušne darí, získal zákazku na prvé obutie Octavie, ale si bude musieť hľadať zahraničného partnera, jeho podiel na svetovom trhu je malý. Dlhodobo rozvíjať textilný priemysel nemá zmysel, lebo ázijskej konkurencii sa ubrániť nedá. Drevospracujúci priemysel u nás má budúcnosť, môžeme sa porovnať s rakúskym drevárskym priemyslom, kde je jeho podiel na HDP 14 %, u nás je to podstatne menej.
Inovačný fond podnikatelia nechcú
Na rozvíjanie jednotlivých odvetví základného výskumu pre malú ekonomiku ako je slovenská je potrebná určitá prahová suma financií. Preto sa Brhel sa domnieva, že by bolo lepšie investovať do poznávania toho, čo už vo svete je vyskúmané a do aplikácií týchto výsledkov u nás. Prvý problém vo vede je zvládnuť súčasný objem poznatkov na svete a vedieť, kde sa nachádzajú. Na Slovensku ide na výskum asi miliarda korún ročne, z toho zhruba tretina z rozpočtu na civilné projekty, tretina na vojenské projekty a tretina ide z podnikovej sféry. Ak sa to počíta podielom financií na HDP, je to ďaleko menej ako vo vyspelých krajinách. Ministerstvo hospodárstva navrhovalo zriadiť na financovanie výskumu inovačný fond, ale po zriadení fondu na podporu exportu podnikateľská sféra odmietla participovať na akomkoľvek ďalšom fonde, upozornil Brhel.
Colná únia bez agrosektora nie je možná
Záporné obchodné saldo s ČR v agrotovaroch sa zvyšuje, uviedol Brhel. Ale opatrenia v colnej únii s ČR musia byť v súlade s legislatívou WTO. Dokázali sme presadiť množstevné kvóty na dovoz piva a nealkoholických nápojov z ČR. Tu je možné na štatistických údajoch z obchodu s ČR za posledné tri roky preukázať, že nastalo reálne ohrozenie týchto odvetví. V priemyselnej výrobe colná únia s ČR opodstatnenie má. Avšak colná únia bez agrotovarov nemôže existovať.
Konkurz neznamená krach
Revitalizácia podľa Brhela v slovenskom priemysle prebieha každý deň, bez ohľadu na prijatý zákon o revitalizácii. Sú tu legislatívne možnosti na ozdravenie podnikov týmito mechanizmami: Banka môže reklasifikovať úver na devízový, ak má podnik dobrý devízový príjem. Tým sa zníži úrok z úveru na 10 až 11 %. Sociálna poisťovňa môže odpustiť perspektívnemu podniku penále, ktoré boli vysoko vyrúbené, potom stačí, keď podnik zaplatí istinu. Je tu zákon o konkurze a vyrovnaní, týmto spôsobom možno podnik revitalizovať. Konkurz neznamená krach, ale zmenu vlastníka a zreálnenie účtovnej hodnoty podniku na reálnu trhovú hodnotu. Zákon o revitalizácii nemá žiadnu donucovaciu silu, revitalizačná komisia nemôže nútiť žiadneho veriteľa, ani štátneho, aby odpustil dlh revitalizovanému podniku. Revitalizácia podľa spomenutého zákona je podmienená dohodou dlžníka a veriteľa, ňou je podmienené rozhodnutie revitalizačnej komisie. Revitalizácia podľa tohto zákona sa zasekla na bankách. Podniky a banky sa môžu rozhodnúť ísť cestou konkurzu a vyrovnania, alebo revitalizáciou. Ukazuje sa, že pôjdu cestou konkurzu a vyrovnania, povedal Brhel a ilustroval na príklade: V Calexe bolo nedávno vydražené celé technologické zariadenia pre záložného veriteľa VÚB, a.s., hoci sa prv uvažovalo, že sa Calex dá do revitalizácie. To isté sa dosiahlo dražbou, povedal Brhel.
Prínos Volkswagenu je aj vo firemnej kultúre
Brhel vysvetlil všetky prínosy významného investora - koncernu Volkswagen na Slovensku. Jeho prínos nie je iba v platení daní, ale v zamestnávaní ľudí. Navyše Volkswagen má určitú firemnú kultúru v normách, technologických postupoch, certifikácii a aj vo fabrických hygienických zariadeniach. Túto kultúru zavádza u nás nielen v Bratislave, ale aj u slovenských subdodávateľov. Tým zvyšuje konkurencieschopnosť nášho zúčastneného priemyslu. Od slovenských subdodávateľov sa dostávajú závodom Volkswagenu u nás a v zahraničí najmä do Škody Auto, a.s. Mladá Boleslav, dodávky celkom za 6 mld Sk.
Zahraniční investori žiadajú úľavy
Nie je pravda, že cudzí kapitál k nám nechce prísť, Volkswagen chce ďalej u nás investovať v objeme 700 mil. DEM, je snaha zo strany významných zahraničných investorov vstúpiť do Slovenských telekomunikácií, povedal Brhel. Investovať chce do výroby zmrzliny Unilever a do Tesly Piešťany chce ísť Motorola. V elektrotechnickom priemysle je vstup zahraničného kapitálu jediná cesta ako riešiť oživenie tejto výroby. Je záujem cudzích investorov vstúpiť aj do energetiky. Investori však žiadajú rôzne úľavy a riešenie niektorých problémov zo strany štátu (najmä mobilita pracovných síl). Pripravujeme novelu zákona o daniach z príjmov, ktorá by mala obsahovať štandardné stimuly pre investorov ako sú daňové prázdniny, ale viazané na výkonnostné kritériá, povedal Brhel.
