ársky rozvoj Eugena Jurzycu prichádza o know-how.
"Trend v príleve priamych zahraničných investícií do ekonomiky SR je veľmi zlý, až katastrofálny," komentoval situáciu E. Jurzyca. Podiel priamych zahraničných investícií HDP dosiahol v minulom roku 0,9 %, pričom v roku 1996 to bolo ešte 1,8 %.
Podľa zverejnených informácií 80 % zahraničných investícií smerovalo do podnikovej sféry a zvyšok do bankového sektora. V období január - december 1997 prílev dosiahol v absolútnej výške 5,9 mld Sk. Prírastok PZI v roku 1996 však dosiahol v porovnaní s výsledkom roku 1997 takmer dvojnásobnú výšku (10,5 mld Sk). Ku koncu roka 1997 dosiahli PZI kumulovanú výšku 51,5 mld Sk.
Národná banka Slovenska by mala zverejniť konkrétnejšie údaje o tom, do akého typu podnikov investície smerovali, povedal Jurzyca. "Možno predpokladať, že veľká časť, smerujúca do podnikového sektora, bola určená spoločnostiam s veľkým štátnym vplyvom. Takéto investície však nie sú využité efektívne a môžu byť zneužité na politické ciele," upozornil. Rovnaká je situácia v bankovej sfére, kde má štát tiež vysoké podiely. Podľa prezidenta CPHR sa takýmto postupom "zvyšuje riziko vzniku šoku pre ekonomiku SR".
Za negatívny trend považuje aj minuloročný veľmi vysoký nárast úverových zdrojov vláde a NBS, ktoré v porovnaní s rokom 1996 stúpli o 498 % na 11,4 mld Sk. Celkovo slovenské vládne a súkromné subjekty čerpali v minulom roku úvery v hodnote 75,3 mld Sk. V porovnaní s rokom 1996, keď sa čerpali zahraničné prostriedky vo výške 60,5 ml. Sk, sa objem čerpaných prostriedkov zvýšil o takmer 25 %. "Zahraničná zadlženosť by nebola taká nebezpečná, keby úvery smerovali do podnikov, ktoré by ich efektívne zhodnotili. Takými však štátne subjekty nie sú," dodal E. Jurzyca.
Mimo štátom kontrolovanej sféry však v našich podmienkach existuje nebezpečenstvo toho, že príjemcovia úverov i zahraničných investícií nie sú dostatočne reštrukturalizovaní, čo ďalej zvyšuje riziko vzniku dlhovej krízy. Predstaviteľ CPHR upozornil na príklady ČR a Maďarska. V ČR bola podľa neho pri získavaní úverov vláda veľmi opatrná, úverovaný komerčný sektor bol však nereštrukturalizovaný, v Maďarsku bola situácia opačná. "U nás vzniká situácia, ktorú možno považovať za kombináciu oboch negatív," zdôraznil Jurzyca.
Nízky prírastok zahraničných investícií a v dôsledku toho zvyšovanie potrieb získavania úverových zdrojov je podľa prezidenta CPHR spôsobený zlým imidžom Slovenska v zahraničí. "Vyhláseniami o tom, že investovať u nás môže každý bez kontroly pôvodu peňazí, sa pritom náš imidž ďalej podstatne zhoršuje," zdôraznil.