# Mladí ľudia, ktorým súčasný stav nezabezpečuje možnosť normálnej existencie, zakladania rodín či uplatnenia sa v spoločnosti bez preukazu niektorej vládostrany, dokonca ani s ním, nemajú inú možnosť, než opúšťať prechodne či natrvalo svoj domov, vlasť a hľadať si existenciu v cudzine. Možno to je aj dôvod, prečo súčasná vládna koalícia nechce stavať byty pre mladé rodiny. Veď načo? Oni aj sami odídu, keď nebudú mať kde bývať, či do čoho pichnúť! A jej členom ostanú byty, práca a Slovensko sa tak zbaví nepohodlných zlých Slovákov a tiež občanov... Skutočne politika, ktorá sa môže uplatniť len pod vedením terajších mocipánov. Toto nechceme! Tak ako v novembri `89, tak i teraz vyjdeme do ulíc a podpíšeme petíciu o priamej voľbe prezidenta SR, za spravodlivý volebný zákon, ktorý by nediskriminoval iné strany či hnutia alebo združenia, za zamedzenie ústavnej krízy tým, že vláda by odovzdala svoje mandáty do rúk predsedu NR SR. Tak ako David zvíťazil nad Goliášom rozumom, tak i občania zvíťazia nad diktátorom. A Združenie pre republiku - Republikáni podporia SDK v jej iniciatívach, lebo terajší volebný zákon im neumožňuje kandidovať vo voľbách `98 a v drvivej väčšine sa stotožňujú s SDK. Budeme pritom!

JIŘÍ BUGNO, Košice

# Ak si niekto myslel, že politické rošády vlády majú svoje hranice, tie posledné ho presvedčili, že nemajú. Tu už nejde o žiadny obraz Slovenska v zahraničí. Ten je beztak pod psa. Ide o ľudí, čo tu žijú, a väčšina z nich si zaslúži lepší osud, ako im je pririeknutý hŕstkou politikov bez cti. Dobrým počinom nie je ani amnestia pre trestné činy, ktoré kričali po potrestaní vinníkov. Treba len veriť, že toto rozhodnutie nie je konečné a že v budúcnosti bude dosť schopných ľudí a podnetov na jeho anulovanie. Často spomínané časy pred rokom 1989 nemajú nič spoločného s dneškom. Ten je porovnateľný s pofebruárovou érou, ktorou starší nechceli strašiť svoje ratolesti. A tak ratolesti majú už svoje ratolesti, ktoré majú o spomínanej ére iba hmlisté predstavy. Teraz si niekto povedal: "Vyskúšame osvedčené praktiky, čo to urobí." A keď to neurobí nič, apetít moci narastá. Preto je už výsmechom tvrdiť, že všetka moc pochádza z ľudu. A ústava? Kto by sa už len tou zaoberal. Tá dostala toľko kopancov od svojich otcov a je im dobrá iba ako krovie. A čo zo všetkého vyplýva pre radového občana? Uvedomenie si, že bol zneužitý a za svoje zneužitie platí. Tak to vždy bolo, lebo jedna skúsenosť nám na poučenie nestačí. A najhoršie na tom je, že nič nie je možné napraviť. To preto, že ani poučenie nemusí byť občanovi nič platné. A tak len s pokorou ponesie kríž, ktorý si sám zhotovil.

JOZEF ŠKVARENINA, Nedanovce