Nová scéna, Bratislava # N.V. Gogoľ: Revízor # Dramaturgia: Adriana Kronerová # Scéna: Jozef Ciller # Kostýmy: Annabela Žigová # Hudba: Michal Ničík # Réžia: Stanislav Párnický # Hrajú: Miroslav Noga, Peter Kočiš, Ivan Romančík, Oľga Solárová, Ivan Letko, Zuzana Fialová, Peter Babjak a ďalší
Gogoľova vyše stošesťdesiatročná hra Revízor patrí medzi tie šťastné hry, ktoré ani zmenou politického či spoločenského systému nemiznú zo školských učebníc, a čo je možno dôležitejšie, ani z divadiel. Nateraz zavítal Revízor na Novú scénu. Preslávená prvá replika hry "Páni moji, ...chcem vám oznámiť veľmi nemilú novinu: do nášho mesta príde revízor", roztáča komédiu - satiru, v ktorej niet postavy bez masla na hlave. Takže ak sa niekto ocitne na slnku, má sa čo topiť. Príbeh je známy. Petrohradský podvodníček Chlestakov sa udomácni v malom mestečku, v ktorom je považovaný za revízora z hlavného mesta. Mešťanosta so svojimi kumpánmi sa ho usilujú podplatiť, len aby nikto z nich neprišiel o svoje pohodlné miestečko. V Gogoľovom texte je od začiatku zakódované množstvo interpretačných rovín, záleží len na režisérovi, čo z ponúknutých tém presadí do popredia a čo uloží na dno.
Režisér Stanislav Párnický s dramaturgičkou Adrianou Kronerovou použili a upravili preklad M. Gacka z roku 1936. V úsilí zdôrazniť "nesmrteľnú" tému, prepojiť históriu so súčasnou realitou, vpísali do hry postavu dirigenta - Nikolaja Gogoľa, pozorovateľa a komentátora príbehu (Peter Babjak). Ten sa objavuje už v prvom výstupe a tak nie veľmi optimistická replika ("smutno je na tomto svete") patrí práve jemu. Asistuje a prihliada situácii až do konca. Začiatok inscenácie sa predlžuje, stráca rýchlo vypointovaný a klipový charakter, k slávnej úvodnej Gogoľovej replike sa dopracujeme až po niekoľkých minútach. Aj pôvodný úderný záver sa zabrzdí. V Párnického inscenácii má mešťanosta svoj rajón pod kontrolou, diriguje skutočný orchester zložený z tých najpotrebnejších úradníčkov. Myslí si, že počuje každé falošné zapísknutie. Upravený text je hovorovejší, diváci sa však častokrát chytajú iba na vtipy typu "pučisti, rád svätého Vladimíra štvrtého stupňa či starý ujo."
Scénograf Jozef Ciller vystaval na javisku ulicu s výkladmi, za ktorými na začiatku mĺkvo a v plnom počte sedí osadenstvo mestečka. Na konci sa fasády stratia a odhalia sa charaktery postáv a hrací priestor. Po prvom uvedení Revízora sa Gogoľ posťažoval: "...naši herci všeobecne nevedia klamať. Nazdávajú sa, že klamať jednoducho znamená tárať nezmysly. Lenže vedieť luhať, to znamená hovoriť lži tak hodnoverne, tak samozrejme a tak naivne, ako sa vraví jedine pravda, a práve v tom spočíva všetok komický účinok klamania". Ani v novoscénickej inscenácii mnohí nedokázali hodnoverne "klamať". Snáď najviac sa Gogoľovým a Párnického predstavám približovala Zuzana Fialová. Bola nad vecou, neprehrávala, hrala roztomilú dcéru mešťanostu. Od postavy sa dokázala odosobniť, aj ju zľahka ironizovať. Hlavnú postavu stvárnili Peter Kočiš (v alternácii s Miroslavom Nogom). Súčasný elegantný oblek (kostýmy Annabela Žigová) a dobrý "look" mu ako Chlestakovovi zabezpečili skvelú zábavu a dobrý finančný úlovok. Zabáva sa na situácii, do ktorej sa dostal, zároveň ju obratne využíva a zneužíva. Skúša, pokiaľ siahajú hranice, a zisťuje, že sú nekonečné. Akoby z inej hry boli ďalšie herecké výkony postáv.
Asi máloktorú bratislavskú premiéru sprevádzala taká masívna reklamná kampaň ako Revízora. Reklamný slogan Nafty Gbely znel: "Sú ľudia, ktorí svojou ťažkou prácou zabezpečujú chod tohto sveta. Sú iní ľudia, ktorí pracujú, aby všetci ostatní boli šťastní a veselí". Slogan sa končil optimistickým konštatovaním: "So smiechom je život krajší!" Reklama nám sľubovala dobrú zábavu. Ale ako to už s reklamami chodí, nie vždy splnia svoje sľuby. Ambiciózny Revízor na NS neprekročil výraznejšie hranicu novoscénických bulvárnych komédií či vaudevillov. Nastavil zrkadlo, ktoré bolo puknuté.
Autor: SILVIA HRONCOVÁ (Autorka je divadelnou kritičkou.)
