Hlasovanie o osobe ruského premiéra v piatok ukončilo mesiac trvajúce napätie v ruskej najvyššej politike. Nástupcom Viktora Černomyrdina bude Jeľcinov "mladý kôň" Sergej Kirijenko. O všetkom napokon rozhodol nebývalý rozkol v Komunistickej strane Ruska (KPR).
Kirijenko potreboval získať nadpolovičnú väčšinu zo 450 poslaneckých hlasov. Komunisti, ktorí sú najsilnejšou poslaneckou frakciou (138 kresiel), by spolu so svojimi spojencami, ale i niektorými ďalšími voči Kremľu odbojnými stranami a poslancami boli schopní túto voľbu zvrátiť v Kirijenkov neprospech. To by znamenalo rozpustenie parlamentu a predčasné voľby - a prezident Jeľcin to bol pripravený urobiť.
Pod Jeľcinovou hrozbou najprv zmäkli agrárnici (35 hlasov) a frakcia Moc ľudu (39 hlasov) - ich vedenia dali svojim poslancom v hlasovaní voľnú ruku. Podobne voľne si však viedli v minulosti aj komunistickí poslanci - vedenie strany síce odmietalo napríklad vládou predložený návrh štátneho rozpočtu na tento rok a volalo po hlasovaní o dôvere vláde. Rozpočet však napokon hladko prešiel, a to aj zásluhou komunistov v parlamente.
Tentoraz však ústredný výbor KPR vo štvrtok - deň pred rozhodujúcim tretím hlasovaním - nariadil svojim poslancom, aby hlasovali buď verejne, alebo svoje hlasy neodovzdali. Podľa účastníkov rokovania tohto najvyššieho orgánu strany, ktorí sa zdôverili novinárom, išlo o veľmi tvrdý nátlak a vyhrážky ďalším disciplinárnym postihom, ktoré veľmi pripomínali staré sovietske časy. Pozorovatelia hovoria, že v strane sa opäť raz, ale nezvyčajne ostro, ukázala trhlina medzi tzv. jastrabmi a umiernenými. Kým umiernení, ako napríklad predseda dumy Gennadij Selezňov, vyzvali verejne i vo svojom ústrednom výbore hlasovať za Kirijenka a nepripustiť rozpustenie dumy, predseda strany Gennadij Ziuganov trval na hlasovaní proti i za cenu rozpustenia dumy. Podľa oficiálnych priznaní KPR aspoň 12 poslancov stranícku disciplínu porušilo. Podľa nezávislých zdrojov ich mohlo byť 30 až 60 - to napokon nikto presne nezistí, pretože hlasovanie bolo tajné. Teda možno až takmer polovica všetkých komunistických poslancov v Štátnej dume. Kirijenko bol 251 hlasmi "za" vo funkcii potvrdený. Stranícka disciplína utrpela porážku.
K formálnemu rozpadu Komunistickej strany Ruska asi dôjde len sotva, i keď nemožno vylúčiť, že niektorí poslanci prebehnú k iným "komandám". Z neúspechu si však bude vedenie strany asi vyvodzovať dôsledky - ústredný výbor neuspel a poslanci si slobodne hlasujú, ako chcú... Ruská Štátna duma zostane v rozložení síl taká, aká je dnes, a jej poslanci si aj vďaka komunistom zachovajú svoje kreslá až do volieb v roku 1999. Je možné, že do týchto volieb komunistov povedie namiesto Ziuganova niekto iný? Vláda 35-ročného technokrata Kirijenka bude mať zatiaľ s parlamentom podobné, ak nie väčšie problémy ako vláda umierneného a pre komunistov vcelku prijateľného Černomyrdina.
