Piaty zjazd Strany demokratickej ľavice sa uskutočnil vo zvolenskom divadle za účasti viac ako 300 delegátov, ktorí rozhodli o volebnom programe strany i o ľuďoch, ktorí ho budú na verejnosti prezentovať. Plán SDĽ nie je zložitý - dosiahnuť vo voľbách taký výsledok, aby bez nej nebolo možné zostaviť vládu. Inými slovami, aby ostatné strany boli nútené pristúpiť na jej podmienky.
Volebným lídrom sa stal predseda strany Migaš, ktorý vyhral v súťaži o tento post nad tieňovým premiérom SDĽ Kanisom. Počas Migašovej pôsobnosti vo funkcii predsedu strany nebola SDĽ veľmi úspešná. Skôr naopak - rozpadla sa napríklad jej koalícia Spoločná voľba. Preferencie strany sa pohybujú v rozpätí 10 až 12 percent, čo síce na vstup do parlamentu stačí, relevantne však ovplyvniť politiku nedokáže. SDĽ naďalej kráča po ceste samostatnej opozičnej a ľavicovej politiky, teda dokáže neustále vymýšľať medzi dvoma alternatívami aj tretiu. Dištancuje sa nielen od vládnej koalície, ale aj ostatnej opozície. Povedané slovníkom jej podpredsedu Weissa, zmiešava hrušky s jabĺčkami. A chúťky si robí na čerešne. Zjazd však ukázal aj posun v strane smerom dopredu. Je prirodzené, že bývalí komunisti, ktorí si naviac myslia, že s politikou bývalého režimu majú iba pramálo spoločné, zostávajú pri oslovovaní súdružka, súdruh. Prvý raz však na zjazde z úst delegáta odznelo aj "Tak nám Pán Boh pomáhaj!", čo je vskutku kombinácia síce čudná, ale takpovediac vývojová. Politika tzv. stredu totiž vyžaduje vzhľadom na hustotu strán, ktoré sa o ňu usilujú, už aj istú variabilnosť či prispôsobivosť.
Najpozitívnejším momentom sobotňajšieho zjazdu zostane jeho otvorenosť, keď verejnosť nemusela ani na minútu opustiť rokovaciu sálu. SDĽ sa netají tým, že preferuje úlohu štátu nad princípmi trhu, že štát vie lepšie ako samotný občan, čo je pre neho lepšie a čo nie. Mieni sa postarať o spokojnosť občana bez ohľadu na to, či chce byť spokojný alebo nie, resp. či sa mu to páči alebo nepáči. Oznamuje však svoju politiku a vnímanie správy vecí verejných verejne a pripúšťa aj verejnú kontrolu svojej politiky. Odpútava sa tak od bývalých komunistických manierov, ktoré si, napokon, privlastnili súčasné vládne strany HZDS, SNS i ZRS. Spoločne i každá osve.
Napriek svojmu odporu voči princípom trhu SDĽ existuje a pôsobí na trhu politickom. Zjazd rozhodol o tom, akým spôsobom sa strana bude uchádzať o priazeň voličov. Voliči zase rozhodnú o tom, či kandidačnú listinu SDĽ v konkurencii ostatných roztrhnú alebo nie.
