V rámci kúpeľnej liečby vo Vysokých Tatrách sme viacerí absolvovali organizovaný zájazd na Štrbské Pleso. Na vlastné oči sme videli a na vlastné uši počuli, že v zariadení SOLISKO jedna noc koštuje od 2300 do 5000 korún podľa sezóny. Jeden z hosťov sa pochválil, že za 2 dcl vína zaplatil 54 korún. O jedálnom lístku pomlčím.Takéto ceny sú pre veľkú väčšinu národa spod Tatier nestráviteľné. Priemerný občan tohto štátu si môže dovoliť iba ak zaspievať "Vlasť moja...", ale nie jej krásy a bohatstvo plným priehrštím užívať. Jedna kolegyňa, ktorá aspoň orientačne pozná pomery v USA, tvrdila, že ceny v tatranských zariadeniach nie sú vysoké a zodpovedajú západným cenám. Keďže ja som nežil v USA ani v Nemecku, pomôžem si publikovanými údajmi v tlači, podľa ktorých zárobky v Nemecku sú približne rovnaké ako na Slovensku, len s malým rozdielom, že výplaty u nich sú v markách a u nás v slovenských korunách, že mäso tam kúpia za dvadsať mariek a nie za dvesto korún, lebo kurz je približne 20:1 v neprospech Sk. Toto je holá realita života a nie chválospevy o makroekonomických úspechoch, ktoré radový občan nijako nepociťuje. Životné náklady nekresťansky rastú a žije sa z roka na rok horšie a chudobnejšie. V dostatku a v prepychu si už dnes u nás užíva len kapitálová vrstva, ku ktorej patria politické špičky vo vláde, parlamente a iných štátnych inštitúciách, bankári, podnikatelia, privatizéri, členovia predstavenstiev a dozorných rád, pracovníci poisťovní, advokáti, notári a vyšší štátni úradníci. Oni už dnes žijú ako v komunizme podľa zásady, že majú príjmy podľa potreby nielen pre seba, ale aj svoje rodiny a potomstvo. V týchto súvislostiach je jasné, komu asi patril spev vlády: Daj Boh šťastie tejto zemi...
Autor: JÁN HRUŠKA, Martin
