O závažných dôvodoch, pre ktoré nemôže prezident vykonávať svoj úrad, hovorí článok 66 Ústavy ČR bez toho, aby bližšie špecifikoval, čo sa tým myslí, alebo ako dlho by museli trvať. Na tom, že "závažné dôvody" nastali, by sa podľa ústavy museli uzniesť obe komory parlamentu bez toho, aby bolo povedané, na čí návrh tak majú urobiť. Zásadné prezidentské právomoci sa v tomto prípade delia medzi premiéra a predsedu Poslaneckej snemovne. Premiér napríklad preberá hlavné velenie ozbrojených síl a prechádza na neho právo vymenovať sudcov či vyhlásiť amnestiu. Predseda snemovne potom okrem iného vymenúva a odvoláva predsedu a ďalších členov vlády, rozpúšťa parlament, zvoláva jeho zasadania a pod. Pred voľbami by teda prezidentské právomoci voči vláde prešli na Miloša Zemana. Po voľbách by nastala iná situácia: pripadli by predsedovi Senátu Petrovi Pithartovi. Ten však tieto úvahy pokladá za predčasné a svojím spôsobom nevhodné.
(Týden, r)
Navonok sa politická scéna v Prahe takmer nezmenila, v skutočnosti zamestnáva myseľ politikov v týchto dňoch jediná otázka: "Vyzdravie Václav Havel, bude ešte môcť zastávať svoj prezidentský úrad a viesť ťažké rozhovory o vytvorení stabilnej koaličnej vlády?" "To je strašná situácia," vyhlásil bývalý premiér Václav Klaus. Tento výrok jedného z Havlových najväčších kritikov naznačuje, aký šok v Českej republike prezidentov vážny zdravotný stav spôsobil. Napriek všetkej kritike, ktorej bol Václav Havel pre svoje stále častejšie zásahy do politického života vystavený, je Čechom znova jasné, ako veľmi svoju hlavu štátu potrebujú.
Mnohí vidia vo Václavovi Havlovi posledného garanta stability a morálnej legitimity v politike. Jeho nezlomná odvaha mu priniesla obrovskú vlnu sympatií. České deti posielajú prezidentovi do Innsbrucku svoje kresby, dospelí cédečká Johanna Sebastiana Bacha či Havlových obľúbených Rolling Stones. Novinári detailne informujú o prezidentovom zdravotnom stave a zverejňujú často protirečivé výroky ošetrujúcich lekárov. Havlov hovorca Ladislav Špaček je s týmto stavom nespokojný. "Netreba sa zaoberať pohybom prezidentových čriev, ako keby šlo o ohrozenie štátu," vyhlásil v rozhovore pre Český rozhlas. Aj keď je jeho kritika iste namieste, zamlčuje jedno - strach zo straty človeka, na ktorého morálnu autoritu sa Česi v krízových situáciách vždy spoliehajú. Iba jemu sa pripisuje schopnosť nájsť kompromis a východisko z reálne sa črtajúceho povolebného patu.
Ani politici si nevedia predstaviť, kto, ak nie Havel, by mal viesť májové predvolebné rokovania. Podľa Pavla Peška z Únie slobody bude veľkým problémom nájsť za Havla náhradu. V skutočnosti je však otázka Havlovho nástupcu v Českej republike tabu. Politici odmietajú verejné vyhlásenia na túto tému, a politické špičky z ČSSD a KDU-ČSL ešte začiatkom týždňa dementovali správu o tom, že sa na tému "kto po Havlovi" vôbec diskutovalo. Ako vyhlásil poslanec za ČSSD Lubomír Zaorálek, je v tomto okamihu predčasné a nevhodné hovoriť o novom prezidentovi. Prevažná väčšina Čechov želá Havlovi skoré uzdravenie, správanie sa politikov však jasne ukazuje, kde je citlivé miesto mladej českej demokracie. Priama konfrontácia s možnosťou, že by súčasný prezident zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať svoju funkciu, aj naďalej vyvoláva paniku.
Za zavretými dverami a s dlaňou na ústach sa o Havlovom nástupcovi predsa len diskutuje. Nikto však nechce byť prvým, kto verejne rozbije ilúziu a pripomenie, že Václav Havel nebude nad Českou republikou večne držať svoju ochrannú ruku. Príznačné preto je, že namiesto obavy vzbudzujúcej otázky, kto by mohol Havla nahradiť, médiá radšej citujú zahraničnú tlač, v ktorej sa už o konkrétnych menách možných nástupcov Václava Havla otvorene špekuluje.
Autor: EVA GRUBEROVÁ, Praha (Autorka je stálou spolupracovníčkou
