Keď sa tanec v žiari svetiel Bieleho domu končil, rozbehol sa Richard Holbrooke za prezidentom. Slúžil Billovi Clintonovi ako námestník ministra zahraničných vecí a veľkolepý večierok spojený s tancom sa konal v lete pred tromi rokmi na záver podpisu daytonskej dohody o konci vojny a začiatku mieru v Bosne. Aj túto scénu opisuje uznávaný americký diplomat vo svojich diplomatických memoároch s názvom Skončiť vojnu, ktoré sa práve dostali na americký trh. Holbrooke sa rozbehol za dosť nezúčastneným prezidentom a s vážnou tvárou mu oznámil, že od tejto chvíle bude musieť žiť so sľubom, ktorý dal verejnosti, že ak budú boje pokračovať, spojenecké sily Bosnu opustia. Našťastie, dodáva Holbrooke, pentagonskí stratégovia sa pustili do vypracúvania operačného plánu, ktorý vzápätí schválilo NATO, a tak sa zabránilo aj rozpadu obrannej koalície... Holbrookove memoáre budú pre Američanov určite šokom, a už teraz sa stali témou hlbokej diskusie politikov, špecialistov a novinárov, ktorí mali možnosť prečítať si zatiaľ aspoň časti hotovej knižky, ktorú rozposlal vydavateľ významným osobnostiam.
Richard Holbrooke býval chránencom prezidenta Billa Clintona. Patril a patrí totiž medzi tých amerických politikov, ktorí skutočne poznajú európsku politiku a nezabudli toho veľa ani z európskej histórie. Holbrooke, ktorý je teraz úspešným bankárom na newyorskej Wall Street, ešte nehodil politickú flintu do žita a celkom rád zachytáva chýry o tom, keď sa jeho meno dáva do súvislosti s postom ministra zahraničných vecí v prípadnej novej vláde zostavenej demokratmi. A tak si v memoároch zachováva od terajšieho šéfa Bieleho domu odstup a vykresľuje jeho počiatočný nezáujem o dianie nielen v Bosne, ale celkove v Európe. Na jednom mieste píše doslova: "Zriedkakedy sa na schôdzach alebo na rokovaniach najvyšších politických predstaviteľov prijímali zásadné politické rozhodnutia, keď sa na týchto stretnutiach nezúčastnili najhlavnejší politickí bossovia - prezident a viceprezident..." A potom to podľa Holbrooka vyzeralo tak, že sa príprava akejkoľvek akcie pozastavila na polceste a všetci sa pustili do telefonovania a osobných stretnutí. Podľa autora knižky väčšina rokovaní o Bosne na najvyššej politickej úrovni prinášala nejasné polovičaté riešenia namiesto jasnej stratégie. A tak nebyť chorvátskej pozemnej ofenzívy, dodáva autor, a bombových náletov NATO v lete roku 1995, ktovie, či by sa bol dosiahol daytonský mier.
Holbrookove možno trochu predčasné, ale zároveň veľmi dôležité memoáre - odhaľujú totiž pohľad do tvorby americkej zahraničnej politiky - môžu pôsobiť aj ako výstraha pre tvorcov budúcej politiky Made in USA. "Nemožno presadzovať globálnu ekonomickú politiku bez politickej a strategickej vízie," dodal diplomat, ktorý dokázal rozšafne uzemniť aj takého srbského zurvalca akým je Slobodan Miloševič.
Autor: Washington (Autor je stálym spolupracovníkom