"Košický štát, košický štát" zaznieval pokrik z hľadiska košickej Lokomotívy, ktorý ostáva zo širokého repertoára iných výnimočne uverejniteľný. Keď získa titul mužstvo z hlavného mesta, apriopri je všade handicapované práve týmto štatútom. S tým až do vyhlásenia košického štátu asi nik nepohne. Košické kontrasty sú, prirodzene, vecou, internou a súkromnou. Aj ten, že hodnota hráčskeho a funkcionárskeho autoparku možno prevyšuje cenu štadióna Lokomotívy, ktorý limituje úroveň komunikácie. Rusznyák s Libom si pred posledným zápasom podali ruky, že život ide ďalej. Úhlavní rivali z finále sa nebránia predstave, že by v reprezentácii makali spolu v jednej lajne. Sú profíci. Komunikácia made in VSŽ je, žiaľ, často infantilná. Najprv izolovaná tlačová konferencia, v poslednom piatom zápase dokonca bez účasti košického zástupcu. História potvrdzuje, že nejde o problém bratislavskej fóbie, ale o poruchy trávenia prehier. Pred rokom po poslednom finálovom dueli v Trenčíne neprišiel na tlačovku ani jeden z dvojice trénerov Lukáč - Slanina, situáciu zachraňoval vedúci mužstva Slavomír Caban. V Bratislave naposledy nik.
Najväčším faulom uplynulého ročníka Extraligy však ostáva mlčanie po etickom zločine B. Brunclíka. Košický prezident J. Bilík sa najprv spontánne v košickom mene ospravedlnil za zneužitie mena Dušana Pašeka, vzápätí však anonymné košické vedenie všetko odvolalo. Bez vysvetlenia, odvtedy ani muk. Zasvätený funkcionár síce pri neoficiálnom pive u Nera naznačil všeličo v súvislosti s nedefinovateľnou pozíciou košického hokejového prezidenta i veľavýznamne poironizoval. Výsledkom košickej komunikácie je sabotáž imidžu VSŽ.
