Kým Ernest Bokroš už so zlatou medailou na krku prisahal, že netuší, aké budú finančné odmeny za titul, Košičania dobre vedeli, že hrajú o milión na každú hlavu. Logické odzrkadlenie rozdielnych etáp motivácie. Bratislava túžila po titule po dlhých devätnástich rokoch, v košickom kádri bolo minimum hokejistov bez viacerých titulov. U slovanistov prevládala primárna túžba dobyť športový cieľ, košickí funkcionári zainteresovali hráčov dvojnásobnou cieľovou sumou ako pred rokom. Celkom prirodzený vývoj v tíme hotových profíkov. Aj Dárius Rusnák, kapitán zlatého čs. mužstva na MS 1985 v Prahe, postrehol, že v poslednom finálovom zápase boli Košice herne vyspelejšie, no o titule rozhodol podľa neho skromnejší prístup Bratislavčanov a väčšia túžba, ktorú zoceľovali už v stretnutiach Euroligy. Z dlhodobo konsolidovanej košickej kvality trčí nevyhnutnosť finančnej eskalácie, ktorá sa stáva limitujúcou podmienkou na vytrieskanie ozajstného potenciálu kádra. Napríklad keď päťka Droppa, Varholík - Plavucha, Peter Pucher, Rybovič chce, ťažko ju na Slovensku niekto dokáže eliminovať. Roky pestovaná súčinnosť funguje naslepo, smrtiacu priamočiarosť striedajú bleskurýchle finálne kombinácie. Rybovičove ruky hokejového fajnšmekra neprestanú dráždiť výzvou, či v nich nedrieme toľko ako v Pálffyho. Keď však nie je nálada, tak sa prihodí i to, čo doma s Martinom či v Liptovskom Mikuláši. Vo finále sa však už nehrá o fazuľky. Plavuchovci sa v posledných troch finálových dueloch sústredili iba na hru a najmä sám kapitán predviedol okrem kvalitných výkonov aj sympatické vystupovanie.