Tréner Slovana Ernest Bokroš mal v poslednej tretine rozhodujúceho finále hokejovej Extraligy za stavu 1:2 malú dušičku ako nikdy. Pred predĺžením sa odhodlal k risku, ktorý postavil na viere vo vnútornú silu tímu, na viere, že už v letnej príprave jeho zverenci vypotili dosť na to, aby sezónu dokorčuľovali až do zlatého gólu. Košice boli dve tretiny herne lepšie, Bokroš reagoval tak, že koncentroval svoju kvalitu do dvoch formácií proti trom súperovým. Veril, že aj v treťom predĺžení tohtoročnej finálovej série budú na tom kondične lepšie. Belasá viera obrátila na svoju stranu aj Pána Boha, čo priznal aj E. Bokroš. Slovan si svojou vnútornou silou a kolektívnou túžbou vynútil priazeň šťasteny. Peter Šťastný zvykne hovorievať, že božie mlyny fungujú aj v hokeji, len časový horizont býva rôzne dlhý. V minulej sezóne skončil Slovan piaty, čo bolo vzhľadom na hráčsky (Cíger, Kolník, Šejba, Cinibulk) i ekonomický potenciál hlbokým sklamaním. Vtedajší prezident Dušan Pašek však trénera Bokroša nezoťal, naopak, podržal ho, čo je v našom súčasnom športe vskutku nevídaný jav. Plodov Dušanovej prezieravosti sa v silnej scéne odovzdávania medailí dočkal jeho dvanásťročný syn Duško.
Príklad Bokroša má v dnešných vlčích pomeroch, keď mecenáši vyžadujú od trénera výsledky do týždňa a do dňa, inšpiratívny presah. Bokroš dostal šancu na vlastnú predstavu o letnej príprave a na konci bol titul. Keby vtedy Pašek uplatnil u nás bežnú antikoncpečnú prax, zrejme by sa Bokroš doteraz spamätával niekde vo vidieckom klube. Nielen v hokeji sú perspektívne a progresívne trénerské typy vzácnou výnimkou. V podmienkach sponzorského diktátu na trénerských postoch cirkulujú staré známe tváre s empirickou výbavou. Na získanie nových poznatkov a ich prenos nie je čas a často ani pochopenie. Aj v tom spočíva hodnotu víťazstva Slovana.
Po dlhšom období sa v Slovane konečne vykryštalizovala atmosféra, v ktorej jednoznačne prevládli konštruktívne tóny. Hráči navzájom sa sústredili na to, aby svoje najsilnejšie stránky efektívne koordinovali a nie ich topili v konfrontačných intrigách. Nie je tajomstvom, že osvedčený duch trenčianskej kabíny sa citlivo implantoval aj do bratislavskej. Pri grilovaných kurčatách Dušana Šimka sa v rámci regenerácie všetko predebatovalo pokojne, bez rozdielu postu, zásluh, postavenia, veku a výšky zmluvy. Garantujúcimi osobnosťami boli nekonfliktný kapitán Cíger, kultúrny a rozhľadený Pukalovič.
Nad všetkým čnel perfekcionalizmus Dušana Pašeka. S viceprezidentom Jurajom Širokým boli pri pravidelných neformálnych poradách v bazéne ochotní hľadať príčinu nepresne časovanej rozohrávky obrancu XY i v tom, že jeho dieťa pri prechode z jednej škôlky do druhej prenieslo svoje problémiky na tatka. Tak ako je duša hokejistu pripravená na gladiátorské súboje muža proti mužovi, je zraniteľná, keď sa na svet derú prvé zuby. Slovan vytvoril v kabíne rodinu, na ľade team-work, pri oslavách partiu.
