a, do ktorých sa zmestil plechový bubon, drevené kocky, jedna bábika a plyšový medveď. Výklady hračkárstiev sú dnes už malé mestá plné hračkového tovaru. Ach, áno, dnes to už nie sú hračky, dnes je to tovar a sortiment. Stojím pred výkladom superpredajne, na ktorej svieti neónový nápis WONDERLAND. Nevidím nijaké drevené stavebnice, namiesto nich sú plastové konštrukcie, z ktorých sa dá postaviť celé mesto. Alebo medziplanetárna kozmická loď, ktorá naozaj svetielkuje.

Sú tam žmurkacie bábiky. Keby len žmurkacie! Sú to chodiace, rozprávajúce, plačúce, smejúce sa slečny s dlhými vlasmi a ešte dlhšími nohami. Ich plastová pokožka je ružovkastá a dokonalá. Človek by uveril, že sú naozajstné. Jedna z tých bábik sa uprene pozerá na mňa. Urobím krok doľava a jej oči sa pohnú. Urobím krok doprava, jej pohľad ma sleduje. Niet pochýb, bábika reaguje na moje pohyby. A potom urobí gesto, ktoré je rovnako staré ako nepochybné. Lascívnym pohybom ma láka k sebe. Panebože, zatvorím si oči. Je to možné? Táto bába vie nielen žmurkať očami a smiať sa, ale všetko, čo dokáže mladá, ale už dostatočne skúsená žena.

Tvárim sa nenápadne a presúvam sa k časti, kde sú bojové umenia. Indiánske čelenky a luky Made in Taiwan. Kde sú tie časy, keď sme sa ako partizáni zabíjali drevenými samopalmi. Bola to neškodná, drevená smrť. Pozerám sa na vesmírnych bojovníkov, ktorých telá supermanov prerástli zbraňami a strelami. Jeden hviezdny hrdina sa pohol. Vykročil smerom ku mne. Z očí mu vyšľahol záblesk a zbraň pripomínajúca obrovský výfuk auta mieri na mňa. Tak čo, kámo, čo tu očumuješ? ozýva sa autoritatívny hlas. Prekročil si dobu zízania, potrebnú na to, aby si sa rozhodol pre kúpu tovaru, o stodvadsať sekúnd. Daj si čelom vzad a vypadni! Alebo si niečo kúp, alebo zdrhaj! Zavadziaš ďalším kupujúcim. Toto nie je výkladná skriňa, toto je výkladná skriňa! k tejto geniálnej logickosti dospel ten plechový blbec.

Neodvážil som sa však ani ceknúť, pretože jeho pohľad vyzeral sakramentsky naozaj. Čo som mal robiť, zvrtol som sa na päte a dôstojne som odkráčal. Až za rohom som sa rozbehol. Doliehal ku mne diabolský rehot, o ktorom som nevedel, či je syntetický alebo naozajstný.

Autor: Daniel Heveier