najdôležitejších postoch. Niektorých funkcionárov vymenilo predstavenstvo, mnohí odišli sami. Odchádzajúci experti novinárom oznámili, že odborná oponentúra sa v IRB hodnotí ako sabotáž a boj proti nej. Banku zakrátko opustila viac ako polovica manažérov - strata kontinuity vo vedení a pokles odbornosti mal svoje dôsledky. Keďže NBS pre vysoký deficit štátneho rozpočtu obmedzovala prístup k peniazom, viedlo to k výraznému rastu úrokových sadzieb, čo všetkým bankám komplikovalo situáciu v zabezpečovaní likvidity. Ako konštatoval viceguvernér NBS Jozef Mudrík, "všetky banky okrem IRB tento problém úspešne zvládli". Podľa mienky pána Mudríka len "noví vlastníci a nový manažment v IRB situáciu nezvládol". Minulý rok krátko pred Vianocami chýbala IRB likvidita v objeme 6 miliárd korún.
19. decembra 1997 centrálna banka vyhlásila v IRB nútenú správu.
Vládni predstavitelia zodpovednosť za situáciu v IRB pripísali NBS a jej vedeniu. Podpredseda vlády a minister financií Sergej Kozlík vyhlásil, že "zodpovednou inštitúciou za činnosť bánk je NBS, ktorá má v plnej kompetencii dohľad nad bankami". Premiér Vladimír Mečiar zašiel ďalej, lebo zodpovednosť personifikoval: "Tak ako je minister zodpovedný za to, čo sa deje v štáte, je guvernér zodpovedný za to, čo sa deje v bankách." Keď v televíznych Aktualitách hovoril o príčinách situácie v IRB, spomenul "isté chyby manažmentu a hrubé chyby NBS". Potom dodal: "Ak hľadáte zodpovedné osoby, hľadajte ich tam. Tam sedia a sú spokojné." Ak Vladimír Masár po vyhlásení nútenej správy hovoril o vlastníkoch IRB ako o bývalých, nebola to náhoda. Podobne ako viceguvernér Mudrík aj najvyšší predstaviteľ NBS vyhlasoval, že dôjde k zníženiu základného imania banky - tvrdil, že sa zníži o výšku nekrytých strát. Inými slovami, akcionári IRB by prišli o svoj majetkový podiel v banke. V decembri 1997 a januári 1998, kým NBS dodávala IRB likviditu za 11 miliárd korún, odborná i široká verejnosť vychádzala z predpokladu, že akcie IRB sú prakticky bezcenné, že tretia najväčšia slovenská banka - pod vedením skupiny VSŽ a FNM - vklady akcionárov prehospodárila. Guvernér Masár 23. decembra 1997 tvrdil: "NBS chce túto banku predať čo najskôr. Nebolo by správne, aby bola centrálna banka dlhodobo vlastníkom IRB." A dodal, že nie je dôležitá jej kúpna cena, ale to, k čomu sa jej nový majiteľ zaviaže - predovšetkým, či zabezpečí jej likviditu. Lenže ako sa ukázalo, predpoklad o bezcennosti akcií doterajších majiteľov bol len predpokladom. Keď NBS požičala IRB 11 miliárd, zrazu vyšlo najavo, že naša legislatíva si vyžaduje, aby zníženie základného imania odobrila kvalifikovaná väčšina akcionárov IRB. Predstavitelia NBS namiesto toho, aby využili svoju právomoc - odobrali banke licenciu a udelili ju spoločnosti, ktorá odkúpi aktíva a pasíva IRB - súhlasili s tým, že sa nebude predávať, zato sa v nej bude navyšovať základné imanie. Dôvod, prečo NBS postupuje voči VSŽ a FNM tak "ústretovo", bez okolkov sformuloval ekonomický komentátor Vladimír Tvaroška: "NBS sa evidentne bojí urobiť v IRB poriadok. Bojí sa premiéra. Ten totiž hrá už dlhšie obdobie za každú cenu v dresoch železiarov. HZDS sídli v budove VSŽ, hlavný majiteľ železiarní Rezeš je šéfom volebného tímu HZDS..."
Spôsob, akým Vladimír Mečiar bráni záujmy VSŽ, je otvorený a manifestačný. 26. marca 1998 si na aktíve topmanažmentu železiarní sadol medzi otca a syna Rezešovcov a prisľúbil im svoju podporu v kauze IRB: "Urobili ste veľmi veľa v obnove bankovníctva, kde však v súvislosti s IRB došlo k poškodeniu dobrého mena VSŽ. A ako účastník rokovaní od samého začiatku, keď problémy vznikali, by som chcel potvrdiť, že chyby, ktoré zo strany VSŽ v tejto banke boli, boli nepodstatné... Preto spolu s VSŽ hľadáme teraz východiská, ako situáciu napraviť tak, aby ste o majetok, ktorý ste tam vložili, neprišli." Predsedu vlády, ktorý by sa mal starať predovšetkým o to, aby NBS a štát neprišli o svojich 24 miliárd, ktoré dali banke, sa zaujíma len o to, aby VSŽ neprišli o majetok, ktorý do IRB vložili!
Na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa bude konať o tri dni, podľa programu sa má navyšovať základné imanie IRB. Slovenská poisťovňa údajne poskytne sumu dve miliardy korún, Slovenská sporiteľňa miliardu a FNM 250 miliónov. Pritom minulý rok na jeseň guvernér NBS
žiadal od predstaviteľov FNM, aby zvýšili imanie sporiteľne. Inštitúcie, ktoré samy nemajú, koľko potrebujú, si teda "kúpia" banku, ktorá potrebuje skutočného investora. Keďže je zjavné, že navyšujúca trojica nemá predpoklady, aby IRB pomohla, toto podujatie má len jediný zmysel: IRB si - aj s jej problémami - odkúpi štát. Čo privatizátor v banke spôsobil, štát bude sanovať peniazmi občanov. Podiel VSŽ v banke síce po navýšení klesne zo 40 percent približne na desať, ale ako býva na Slovensku zvykom, štátne inštitúcie za tejto vlády plnia vôľu súkromných firiem. To je dôvod, pre ktorý viceprezident VSŽ Jaroslav Bilík vyhlásil: "Snažíme sa nájsť riešenie aj za cenu rizika, že by sa IRB znovu stala štátnou." V skutočnosti bude štátnou iba nominálne - aby mal kto za banku VSŽ platiť jej záväzky.
