Košická spoločnosť ARDS, blízka VSŽ Košice, na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov IRB sa prezentovala 196 953 hlasmi, čo predstavovalo takmer 20-percentný podiel na základnom imaní banky. Akcionári IRB, združení okolo VSŽ, disponujúci viac než 40 percentami akcií banky, konali na valnom zhromaždení v zhode a odvolali štyroch členov dozornej rady banky. Nahradili ich osobami z VSŽ. Podľa zákona o bankách na zvýšenie podielovej účasti ktoréhokoľvek subjektu v rozsahu väčšom ako 15 percent akcií je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska. Keďže tento súhlas ani ARDS, ani VSŽ nedostali, zmeny, ktoré presadili, boli nezákonné a právne neplatné. Napriek tomu k náprave pomerov v IRB nedošlo.
22. január 1997:
Dozorná rada v novom zložení odvolala predstavenstvo banky a vymenovala nové. Na jeho čelo sa dostal Vojtech Vranay, švagor Júliusa Rezeša. Odvolané predstavenstvo podalo podnet na registrový súd, aby anuloval zmeny, keďže sú nezákonné. Podnet predstavenstva však niekto zo súdu stiahol... Na vládnom brífingu Alexander Rezeš, vtedajší
minister a rozhodujúci vlastník košických železiarní, obhajoval personálne zmeny v IRB tvrdením, že "sa uskutočnili nie preto, že VSŽ chceli obsadiť túto banku, ale preto, že chceli vykonávať svoje vlastnícke práva".
26. november 1997:
Dozorná rada IRB akceptovala odstúpenie Vojtecha Vranaya z funkcií predsedu predstavenstva a prezidenta banky. Za desať mesiacov jeho pôsobenia rozhodujúci akcionári IRB - VSŽ Košice a FNM - neboli schopní navýšiť základné imanie banky o požadovanú miliardu korún. Pod jeho vedením topmanažment nezvládol komplikujúcu sa situáciu na medzibankovom trhu, takže straty IRB dosiahli kritickú úroveň.
4. december 1997:
Z iniciatívy Miroslava Maxona, vtedajšieho predsedu výboru NR SR pre rozpočet, financie a menu, schválil parlament návrh, aby sa zo štátneho rozpočtu vypustila úhrada majetkovej ujmy IRB za zvýhodnené úvery, ktoré poskytla na bytovú výstavbu. "Ušetrenú" sumu vládni poslanci rozdelili medzi rezort pôdohospodárstva a rezort obrany. Stalo sa tak napriek výstrahe nezávislých ekonómov, že ak IRB nedostane 782 miliónov, na ktoré má zákonný nárok, spôsobí jej to vážne problémy. Vtedajší minister financií a podpredseda vlády SR Sergej Kozlík vyhlásil, že "IRB môže vyriešiť tento problém vlastnými silami".
19. december 1997:
NBS rozhodla o zavedení nútenej správy v IRB. Po hromadnom výbere vkladov drobných klientov banka totiž nebola schopná plniť svojej záväzky a ostatné finančné ústavy - napriek naliehaniu NBS - jej neobnovili úverové linky. Výška neuhradených záväzkov IRB týždeň pred Vianocami sa dostala cez šesť miliárd korún. NBS poskytla IRB "rýchlo likvidné zdroje" - ich výška predstavuje sumu 11 miliárd korún.
18. marec 1998:
Rozhodujúci akcionári IRB - VSŽ Košice a FNM - na mimoriadnom valnom zhromaždení banky odmietli návrh núteného správcu Dušana Krkošku, ktorý zastupuje NBS, na odpredaj časti banky. Nútený správca od akcionárov žiadal, aby ho splnomocnili na odpredaj spoločnosti za cenu, ktorá bude stanovená na základe dvoch nezávislých ocenení audítorských spoločností. Akcionári však jeho žiadosť hlasovaním zamietli - podporili návrh Milana Valašíka, zastupujúceho VSŽ Košice a osobného právnika Alexandra Rezeša, na zvolanie ďalšieho mimoriadneho valného zhromaždenia, na ktorom má dôjsť k navýšeniu základného imania banky.
