o sekretára domáceho klubu Vladimíra Paštinského by sa naplnilo aj 25-tisícové hľadisko. Načierno sa pred stretnutím predávali vstupenky až za vyše 300 korún (normálna cena 50 Sk). Slováci sú však vynaliezavý národ, cestu dovnútra si popri málo ostražitých kontrolách našli aj stovky ľudí bez lístkov. Keď sa v priebehu druhej tretiny objavil na tabuli nápis: "Zápas sleduje 7455 divákov - vypredané", natrieskané tribúny sa len zasmiali. Stálo a sedelo sa všade, kde sa len dalo. Aj na schodoch. I v čestnej lóži bolo problémom nájsť si miesto. Popri tradičných hokejových fanúšikoch z radov politikov si na mimoriadny zápas našli čas aj nové tváre - ako líder SDK Mikuláš Dzurinda. Dramatický hokej musel uspokojiť každého. Hráči si tentoraz všímali len puk, zviedli tvrdý, mužný súboj a fanúšikov v hľadisku aj pri televízii chytali za srdce. Košičania už-už siahali po titule v riadnom hracom čase a vari sa už videli s víťazným pohárom v prichystanom lietadle na cestu domov (aeroplán mimoriadne poslali pre výpravu z VSŽ a v Košiciach pripravili aj oslavu titulu), keď 126 sekúnd pred koncom kapitán Slovana Cíger presným zásahom zariadil po tretí raz predĺženie. Bratislavský "zimák" sa išiel od šťastia rozpadnúť. Hokej pripravil Slovensku ďalšiu drámu a kým slovanisti si na začiatku predĺženia mysleli, že aj do tretice sa šťastie prikloní na ich stranu, Košice prosili pánbožka o športovú spravodlivosť.