a USA v súvislosti s utorkovým rozhodnutím Komisie OSN pre ľudské práva, ktorá prekvapujúco neodhlasovala rezolúciu odsudzujúcu Kubu za porušovanie ľudských práv. Návrh rezolúcie, ktorú predložili už tradične USA, podporilo len 16 krajín, 19 bolo proti a 18 krajín sa hlasovania zdržalo. "Spojené štáty sú veľmi znepokojené zistením, že niektorí členovia Komisie OSN pre ľudské práva, ktorej povinnosťou je podporovať a chrániť ľudské práva a základné slobody, sa rozhodli obrátiť chrbtom k utrpeniu kubánskeho ľudu," reagoval hovorca ministerstva zahraničných vecí James Rubin. Znepokojenie však svojho času vyjadrili aj čínski disidenti a to, keď sa krajiny EÚ po dohode so Spojenými štátmi rozhodli, že utrpenie čínskeho ľudu je podstatne menšie, a prvýkrát od potlačenia tzv. pekinskej jari v roku 1989 nepredložili tej istej Komisii OSN pre ľudské práva rezolúciu kritizujúcu porušovanie ľudských práv v Číne - Čína podľa nich urobila v tejto oblasti niekoľko dobrých krokov. Podľa čínskeho disidenta Wej Ťing-šenga sa však úcta k ľudským právam v Číne nezväčšila a miernejší postoj zo strany Západu dá čínskej vláde len väčší priestor na ich potláčanie. Čína nie je Kuba. Čína "zhodou okolností" prepustila za posledných šesť mesiacov dvoch významných čínskych disidentov - v správnom čase (rozumej počas plánovania návštev amerického prezidenta alebo americkej šéfky diplomacie). Podľa medzinárodnej organizácie pre ľudské práva Amnesty International však v čínskych väzeniach ostalo ešte 2000 osôb odsúdených pre "kontrarevolučné" zločiny. Aj Kuba prepustila niekoľko väzňov na výzvu pápeža Jána Pavla II. Videné americkou optikou však kubánsky ľud "žije pod jedným z najutlačovanejších režimov sveta" a kubánska vláda "naďalej zadržiava 400 až 500 politických väzňov". Preto v prípade Kuby nie je ani prepustenie väzňov, ani isté uvoľnenie náboženských pomerov po návšteve Svätého otca dôvodom na zmiernenie kritiky.
Aj daň ekonomickým záujmom by mala mať svoje hranice. A porušovanie ľudských práv je porušovanie ľudských práv.
