Po dvoch týždňoch sa na mieste tragédie konala panychída, ktorú odslúžil kňaz Pavol Flajžík. Odvtedy musí čeliť trestným oznámeniam, vypočúvaniam a osočovaniam, široko publikovaným vo vládnych médiách.
# V akom štádiu sú tieto kauzy dnes?
"V súvise s panychídou podali na mňa dve trestné oznámenia: jedno podal sám pán Lexa a druhé pán Mečiar a jeho 18 ministrov - či miništrantov? To druhé je zároveň i na kňaza Jána Krstiteľa Balázsa: obaja sme boli vypočúvaní ešte pár mesiacov po panychíde. Tam som povedal doslova toto: "Asi väčšina z nás, ktorí sme sa tu zhromaždili, vo svojom vnútri cíti či tuší, že sme sa zhromaždili pri múre popravy. Zosnulý - či popravený - manžel, syn a príbuzný, Róbert Remiáš, je nám známy. Avšak nie sú nám známi tí, ktorí pravdepodobnej poprave dopomohli. Nie je nám známy súdny tribunál, nie je nám známy - zatiaľ - hlavný sudca, nie je nám známy jednoducho majster KAT. Zatiaľ. Z tohto ovenčeného miesta, plného bolesti a smútku, vám oznamujem, že predsa komusi je známy aj tribunál, aj majster kat. Komusi - kto je Pánom života a smrti. Pánom každého života a každej smrti, aj násilnej, aj majstra kata..."
Všimnite si, nikde som nevyslovil žiadne meno ani priezvisko možného páchateľa! Bol som si vedomý, čo by z toho mohlo byť, keby som niekoho krivo obvinil. A napokon sa vyšetrovaním dokázalo, že Róbert bol predsa len zavraždený. Musím to brať tak, že zagágala trafená hus, ba priamo gunár."
# Ako na to zareagoval pán Lexa?
"Vykričal ma na parlamentnej pôde, plným menom. Ja som neskôr podal žalobu naňho, lebo si neprajem, aby niekto vyslovoval moje meno v súvise s rozvracaním štátu. V správe o činnosti SIS totiž pán Lexa 22. mája 1996 povedal toto: "Spomínané osoby dokážu zneužívať aj tragickú nehodu a smútok v rodine na politické ciele. Dokonca sa do takýchto aktivít zapájajú aj niektorí predstavitelia cirkví, ako napríklad Pavol Flajžík či Ján Krstiteľ Balázs. To má od kresťanstva, morálky i učenia Ježišovho veľmi ďaleko."
Hovorí o nehode, hoci ide o dokázanú vraždu! A zverejnil namiesto iniciálok aj moje meno a priezvisko v momente, keď aj najväčší zločinec má právo na prezumpciu neviny. Viete, všeličo sa povie na úrovni krčmy, ale nie na úrovni parlamentu! To by mala byť svätyňa národa a jeho kultúry."
# Reagovali ste na to?
"Áno. Najprv listom priamo jemu, ešte v máji 1996: vyzval som ho, aby odvolal svoje vyhlásenie v parlamente a ospravedlnil sa mi v tlači. Napísal som mu, že na základe jeho trestného oznámenia som bol vypočutý vyšetrovateľom a už vyše pol roka čakám na výzvu prokurátora, ale nič sa nedeje. Došlo mi totiž, že ich "riešenie" nie je v uzavretí prípadu, ale v jeho odložení ad acta, keď už stačili človeka verejne pošpiniť. A pritom SIS ani nepípla, keď sa vyšetrovaním dokázala jej lož o Remiášovej "nehode". Ja som povedal, že sme pravdepodobne pri múre popravy, nikoho som nemenoval - a už to stačilo na podanie trestného oznámenia.
Keď mi šéf SIS neodpovedal, uverejnil som svoj list vo Faktoch 25. septembra 1996. Keď nereagoval ani potom, podal som naňho 24. januára 1997 žalobu vo veci ochrany osobnosti. V tejto veci som bol už trikrát predvolaný na súd do Malaciek. SIS sa ale vyjadrila písomne v tom zmysle, že tvrdenia v spomínanej správe sú pravdivé, a že správa "bola určená len pre zákonom vymedzený okruh osôb a nie k publikácii pre širokú verejnosť". Lenže správa odznela nielen na internom fóre parlamentnej pôdy, ale vysielala ju aj STV a opakovala to vo večerných správach!
Musím sa brániť, lebo mám nielen svoje povinnosti, ale aj práva. A keď niekto poškodí česť cirkvi a úradu, ktorý zastávam, mám povinnosť brániť ju!
Neviem, či pán Lexa nosil za totality slovenský štátny znak, dvojkríž a trojvršie. Ja som bol vtedy kňazom a veľmi som si ten znak vážil! Dnes sú oni veľkí "národovci", ale pýtam sa, kde boli vtedy, keď bol tento znak zaznávaný a zaprášený, schovávaný na povalách za komínom? Extrém bol vždy na škodu, vždy to bola škodná v revíri občianskeho života - a ak niekto uráža mňa, uráža aj mne zverených veriacich."
# Týka sa vás aj nedávna amnestia?
"Náš plnopremiér a poloprezident Mečiar amnestoval vrahov - ale zatiaľ neviem o tom, že by som bol amnestovaný ja. Na druhej strane, keby mi to oficiálne oznámili, tak sa amnestie zrieknem podobne ako Ján Čarnogurský. O takúto ponuku nestojím a chcem, aby sa veci dotiahli do konca."
# Čo myslíte, sledujú vás?
"Raz áno, raz nie - alebo to robia menej nápadne. Telefón predtým cvakal, bolo to tak primitívne urobené, ale aj teraz viem, že som odpočúvaný. A sú tu ľudia, ktorí sa občas ponevierajú okolo fary, ale je to ich povolanie, platené z mojich daní. Platím si ich aj ja..."
# Robíte aj nejaké bezpečnostné opatrenia?
"Áno. Vedomý som si aj toho, že môžem kedykoľvek zomrieť. Ale - mám ich rád. Odkazujem im, že som 24 hodín denne k dispozícii, že ich vyspovedám, ak splnia základné podmienky kódexu cirkevného práva. Kristus povedal: milovať treba všetkých, aj nepriateľov. Nie je problém milovať tých, ktorí nás majú radi! Ja sa za nich modlím každý večer, kľačiačky, a každý večer dostanú odo mňa požehnanie."
# Zaslúžia si to?
"Oni to potrebujú. Či si to zaslúžia, to nemôžeme posudzovať my, ale potrebuje to každý z nás."
Autor: Pripravil VLADIMÍR HÁK
