Lákanie novinárov zo strany politikov má mnohoraké podoby. Dodnes mám doma diktafón, ktorý mi darovali predstavitelia strany, ktorá vznikla oddelením zo SNS, potom vstúpila do DU a teraz do SDK. (Ľutujem, že som ho nepoužil aspoň pri všetkých tých "zlomových" okamihoch zo života politikov, boli by to možno zaujímavé nahrávky.) Ďalšia forma kortešačky je taká istá, ako pri iných voličoch - nadmieru sa je a pije. A potom sa sľubujú posty. Za služby, službičky a úsluhy.
Pravda, mnohí novinári o politikoch vedia svoje. Dokonca je toho tak veľa, že to radšej nenapíšu. V záujme voľby menšieho zla. Veď čo by sa stalo, keby pravdu o "našich" politikoch zneužili "ich" novinári...
Aj keď takýto vzťah nie je pravidlom - prevláda. Preto si na politikmi platenej strane dovolím niekoľko poznámok, ktoré kedysi iní politici, prípadne tí istí ako dnes, len v inej dobe, nazvali metódou kritiky pozitívnym príkladom. (Poznámka pre skôr narodených: to bola pozitívna správa alebo reportáž, ktorá mala motivovať na zlepšenie sa tých, ktorí to robili zle.) Nasleduje zvolanie (nie zvolenie!): Nekupujte si novinárov! Predstavte si, že by si niekto chcel kúpiť vás... Napríklad tak, že vám zafinancuje zakladajúci kongres, dosadí svoju priateľku do vrcholného straníckeho orgánu a na kandidátku do parlamentných volieb. (Ospravedlňujem sa za to, že to nebol príklad DU - len jej - a iných strán - bývalého mecenáša.) Aj keď je to realita, nie je na tom nič lákavé, pre budúcnosť povzbudzujúce či nebodaj povznášajúce.
Nerád si pripadám ako fejtonista, aj keď doba k tomu niekedy láka - či dokonca núti. Nerád moralizujem. Napriek tomu som si dovolil týchto niekoľko riadkov pre politikov, ktorí si kupujú novinárov, noviny a novinové strany. A potom na kúpenom priestore píšu, kde všade chýbajú peniaze. Je to situácia hodná doby, ktorú žijeme, no nie je hodná ľudí, ktorí si vážia druhých a aj sami seba.
Napríklad dobrých politikov a novinárov.
Autor: JÁN FüLE, predseda SSN
