ovať nič - privatizácia bude skončená. Typický vlastník pridelenej fabriky ako prívrženec vládneho hnutia na zaplatenie 10 % vkladu použil služby určitej banky pre pôžičku. Aby mohol splatiť províziu, v prvom rade musel využiť skladové zásoby. Povinné odvody neplatí, na platenie pôžičky má odklad, splátkový kalendár nedodržuje. Z fabriky vyčlení dcérsku firmu, ktorá začne produkovať, ale bez podlžností pôvodnej firmy. Prijme pracovníkov, ktorí boli vyhodení z pôvodnej fabriky, preberá dotácie štátu, rôzne výpomoci investičného charakteru a vykazuje začas i priaznivé hospodárske výsledky. Jeho makroekonomické výsledky dcérskej firmy sú dobré, z čoho vychádzajú i štatistické podklady. Akoby mimochodom sa "zabudlo" na podlžnosti voči FNM. Nečudujem sa, že FNM pred skončením privatizácie musí brať pôžičku od zahraničnej banky na vyplatenie dlhopisov 70-ročných, na ktorú musí dať záruku štát. Kladiem si otázku: je vytvorená "stredná vrstva" naozaj vlastníkom sprivatizovaných podnikov? Prečo vláda všemožne odkladá bankrot nesolventných podnikov a nepýta sa, kam sa podeli financie? Prepáčte mi moju nevedomosť, že som nepochopil vykazovanie vynikajúcich makroekonomických výsledkov. Som len obyčajný občan, ktorý verí len tomu, ako sa výsledky odzrkadľujú v jeho peňaženke. Zo spotrebného koša ostal už iba košík. Billboardy pred voľbami hlásali: Už nikdy žiaden svár, Slovensko na nohy, Slovensko, do toho! Ako bežný občan som mal možnosť okúsiť, do čoho nás doviedlo víťazné zoskupenie. Nechcem sa dožiť toho, aby som sa stal v ponímaní iných Slovákom s prívlastkom.
Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
