Nigérijský diktátor Sani Abacha sa rozhodol zmeniť pokrývku hlavy: generálsku čiapku nahradí civilným klobúkom, napísal v januári tohto roku britský týždenník The Economist v súvislosti s nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami v Nigérii. 104-miliónová Nigéria, ležiaca na brehoch Guinejského zálivu, je najľudnatejšou a zároveň jednou z najbohatších krajín kontinentu. Za svoje bohatstvo vďačí rope, ktorá sa nachádza najmä na jej pobreží. Od roku 1960, keď získala nezávislosť od Británie, prežila však už 9 úspešných vojenských prevratov. Ten posledný vyniesol na vrchol moci v roku 1993 práve generála Saniho Abachu.
Abacha sa v uplynulých rokoch dokázal úspešne vyrovnávať s kritikou za svoj nie práve demokratický spôsob vládnutia, ktorý sprevádza aj na africké pomery mimoriadne vysoký stupeň korupcie. V roku 1995 dokázal dokonca čeliť bojkotu, ktorý vyhlásili svetové ochranárske organizácie po zinscenovanom procese a poprave deviatich aktivistov na čele s Kenom Sarom-Wiwom. Bojkot nigérijskej ropy bol namierený najmä proti svetovým koncernom, ktoré už stihli spôsobiť v pobrežných tropických lagúnach doslovnú apokalypsu. Najväčším odberateľom nigérijskej ropy sú však USA a Veľká Británia a tak sa Abachovi podarilo kritiky odvrátiť výmenou za súhlas s demokratickými zmenami, ktoré by sa mali uskutočniť do októbra 1998.
Už počas nasledujúceho víkendu sa budú v Nigérii konať parlamentné voľby, v ktorých však môže kandidovať iba päť strán, povolených režimom. Samozrejme, že ani jedna z nich nie je kritická voči režimu. Podobne kandidátov do prezidentských volieb, plánovaných na 1. august, mohli menovať iba oficiálne zaregistrované strany a nie je ťažké uhádnuť, že ich spoločným favoritom je generál, vlastne už iba "mister" Abacha.
Abachova istota, že sa mu podarí oklamať svet, nie je však tentoraz až taká pevná. S kritickými hlasmi sa už ozvali Američania i Briti, Abacha stratil podporu diktátorov z okolitých krajín, z ktorých väčšina už nie je pri moci, a rastie aj vnútorná opozícia. Práve dnes by mal súd v Jose rozhodnúť o vine 14 vysokých dôstojníkov, ktorých sprisahanie bolo odhalené v decembri 1997. Za zmienku stojí aj ďalší vnútorný konflikt - medzi zaostalým mohamedánskym vnútrozemím a rozvinutejším a vďaka rope aj bohatším pobrežným pásmom, z ktorého pochádza aj posledný demokraticky zvolený prezident Moshood Abiola. Nigéria má však pod Abachovým vedením ašpirácie na vedúce postavenie v celom regióne - Západoafrické mierové zbory, ktorým dominuje, kontrolujú situáciu v Libérii i Sierra Leone a tak je otázne, či je súčasná medzinárodná kritika naozaj úprimná. V prípade, že Abacha neustúpi, zmenia sa augustové prezidentské voľby iba na referendum, v ktorom budú môcť obyvatelia krajiny vyjadriť iba svoje "áno" či "nie" podpore doterajšieho diktátora. Sani Abacha má vraj už pripravený nový klobúk.