stanovisko je pravé. RAF, ktorá vznikla zo skupiny založenej Andreasom Baaderom a Ulrikou Meinhofovou, oznámila, že sa jej nepodarilo odpútať od svojich koreňov, ktoré sú v protestoch zo 60. rokov a v hnutí proti vojne vo Vietname.

Bombové útoky, únosy a vraždy prominentných Nemcov a amerických vojenských osôb si vyžiadali viac ako 50 životov a prinútili Nemecko premeniť svoje úrady takmer na pevnosti. Teroristi sa považovali za ľudí, ktorí ukazujú fašistický štát v jeho skutočných farbách. V mestách viseli plagáty s tvárami hľadaných mladých mužov a žien, mnohých pôvodom z vyšších vrstiev. Medzi verejnými predstaviteľmi, politikmi a umelcami vypukli trpké hádky o motívoch teroristov a spôsobe prístupu k nim. "RAF sa zrodila z aktivity za oslobodenie pred takmer 28 rokmi, 14. mája 1970," stojí v stanovisku. "Dnes tento projekt končíme. Mestská odbojová skupina vo forme RAF je históriou." "Zostali sme v slepej uličke," píše sa tiež v stanovisku, ktoré pripúšťa, že teroristické útoky neboli spôsobom, ako nastoliť sociálnu revolúciu a spravodlivosť. "Bolo strategickým omylom nevytvoriť sociálno-politickú organizáciu popri ilegálnej, ozbrojenej."

Nemecké úrady vlani vyhlásili, že sú presvedčené o tom, že sila RAF, väčšina členov ktorej je buď mŕtva, vo väzení, alebo žije "obyčajným" životom, sa vyčerpala. Všetci deviati uväznení dnes odmietajú politické násilie. Nemecko však napriek tomu trvá na tom, že prísne protiteroristické zákony prijaté v 70. a 80. rokoch sú stále potrebné v boji proti prudkému vzostupu organizovaného zločinu.

Poslednou vraždou pripisovanou RAF bola vražda Detlefa Rohweddera, šéfa agentúry Treuhand, ktorá privatizovala východonemecký priemysel. Znovuzjednotenie Nemecka znamenalo pre RAF tvrdý úder, keďže mnohých jej členov, o ktorých sa predpokladalo, že sa skrývajú na Blízkom východe, našli s falošnými pasmi v bývalej NDR. Za pomáhanie teroristom boli odsúdení štyria dôstojníci východonemeckej bezpečnosti.