Napriek ťažkým témam s dvoma právnikmi prišla na nedávny diskusný večer denníka SME Zasurmili surmity do bratislavského divadla STOKA viac ako päťdesiatka záujemcov. Debatu s podpredsedom KDH IVANOM ŠIMKOM a podpredsedom SDĽ ĽUBOMÍROM FOGAŠOM na témy: novela volebného zákona, čo by sme mohli očakávať od vládneho návrhu malej a veľkej revízie ústavy a slovenský megaseriál voľby prezidenta moderovali Anna Vargová z Rádia Twist a komentátor denníka SME Juraj Hrabko.

A. VARGOVÁ: Pán Fogaš, NR SR neschválila návrh uznesenia SDĽ na vyhlásenie referenda o priamej voľbe prezidenta. Malo ísť o referendum s otázkou, či občania súhlasia s prijatím ústavného zákona, podľa ktorého by volili prezidenta priamo. Malo podľa vás vôbec význam predkladať takýto návrh, ak koalícia už vopred avizovala, že ho nemieni podporiť?

Ľ. FOGAŠ: "Význam to malo. Väčšina politických subjektov, aspoň tak to tvrdia, priamu voľbu chce. Keď SDK začala uvažovať o novej petičnej akcii, my sme dospeli k záveru, že treba šetriť čas a energiu a pokúsiť sa ponúknuť priame riešenie. Uznesenie o vyhlásení referenda prijaté NR SR, mohlo byť tým priamym riešením. Navyše, stihli by sa do volieb i všetky jeho termíny, o ktoré boli najväčšie obavy. Pretože sa tak nestalo, s kolegami z SDK pripravíme návrh ústavného zákona o priamej voľbe hlavy štátu a predložíme ho v pozmenenej podobe opäť parlamentu. Chceme tým strany vládnej koalície ešte raz otestovať, či to s priamou voľbou prezidenta myslia naozaj vážne."

J. HRABKO: Čo si myslíte, pán Fogaš, o poslancoch, ktorí pripravia návrh uznesenia do parlamentu a potom sa na hlasovaní nezúčastnia?

Ľ. FOGAŠ: "Máte zrejme na mysli moju neúčasť na hlasovaní o nami navrhnutom uznesení. Už dávnejšie sme mali naplánovaný výjazd medzi voličov v Gelnici, Rožňave, Štítniku a v ďalších obciach a už sme túto akciu nemohli odvolať. Navyše sme mali jasné signály, že vládna koalícia nemieni podporiť tento návrh na vyhlásenie referenda. Preto si myslím, že bolo dôležitejšie byť s ľuďmi. Sebakriticky však priznávam, že by sa to nemalo opakovať."

A. VARGOVÁ: Pán Šimko, ak si nerobíte ilúzie o tom, že čokoľvek opozícia predloží do parlamentu, koalícia neschváli, prečo ste potom zmenili petičnú akciu SDK k referendu o priamej voľbe prezidenta za podporu uznesenia NR SR z dielne SDĽ? Aký to má zmysel?

I. ŠIMKO: "Nerobíme si ilúzie, len pokiaľ ide o argumenty, voči ktorým sú poslanci opozície hluchí. Ale ak máme na svojej strane jasne vyjadrenú vôľu občanov, pred ktorých poslanci o pár mesiacov predstúpia vo voľbách, mali by o týchto návrhoch začať vážne rozmýšľať aj koaliční poslanci. Pretože ak odmietajú podporiť to, čo si získalo podporu pol milióna občanov a verím, že pod terajšou petíciou ich bude ešte viac, tak je to ignorancia hlasu aj ich potenciálnych voličov. Prečo sme volili inú formu a adresáta petície? Primälo nás k tomu, že sme pred jej rozbehnutím, aby bola ešte úspešnejšia než predošlá, konzultovali jej podobu s politickými partnermi v opozícii, aby sme dospeli k spoločnému menovateľovi. Tak sme dospeli k petícii neústiacej do referenda, ale oslovujúcej parlament. Navyše sme rešpektovali aj prípadné zmeny dikcie zákona o voľbách, preto padlo rozhodnutie o zmene koncepcie."

A. VARGOVÁ: S prípadným návrhom ústavného zákona o priamej voľbe prezidenta súvisí aj užšia či širšia novelizácia ústavy. HZDS vyhlásilo, že ak do júna nebude zvolený prezident, predloží do NR SR návrh zákona o priamej voľbe prezidenta s novým vymedzením jeho postavenia a právomocí. Ako sa k nemu postavia opozičné strany?

Ľ. FOGAŠ: "Počkáme si na konkrétnu podobu vládneho návrhu novelizácie ústavy. Podľa môjho názoru sa však v tomto návrhu nebude hrať o priamu voľbu, ale o dosiahnutie toho, aby sa prezidentské voľby uskutočnili súčasne s parlamentnými. Tým by sa nepriamo založil precedens, podľa ktorého by síce naďalej formálne platil systém pomerného zastúpenia vo voľbách, ale prakticky by sa už začala i súťaž osobností na čele politických strán. Fakticky a nebadane by tento návrh umožňoval prechod na väčšinový volebný systém. V tom vidím zmysel navrhovaného jedného volebného obvodu. S návrhom sa čaká až na koniec júna aj preto, aby schvaľovanie podliehalo časovému stresu. V schopnosti zorientovať sa v tiesni je predseda HZDS majstrom. Preto sme už aj my pripravení na všetko variantne reagovať. Ak by s návrhom zákona o priamej voľbe prezidenta boli spojené podstatné zmeny kompetencií, dokonca ja odhadujem, že v ňom môže byť obsiahnutá i zmena formy vlády, tak ho v žiadnom prípade nepodporíme. Zmenou formy vlády by sa totiž zmenili aj vzťahy medzi jednotlivými ústavnými inštitúciami - parlamentom, vládou, možno súdnou mocou a prezidentom a potom by sa ocitla na stole oprávnená otázka, či ešte stále ide o doterajšiu ústavu. Myslím si, že na novú ústavu tento parlament už nemá nielen dostatok času, ale ani politický mandát od voličov."

I. ŠIMKO: "Podľa nášho názoru sa už v tomto volebnom období spôsob voľby prezidenta nezmení. My podporíme iba návrh takého zákona o priamej voľbe prezidenta, ktorý by nemenil súčasne i politický režim v SR, ako sa bol vyjadril predseda HZDS Mečiar v Martine. Jeho slová o tom, že začiatkom júla predloží HZDS do parlamentu návrh ústavného zákona, ktorý by mal tieto veci riešiť, pokladám za absolútnu propagandistickú bublinu. Toto vyjadrenie z 3. marca po prevzatí prezidentských právomocí beriem tak, že ho V. Mečiar vyslovil iba preto, aby niečo k voľbe budúceho prezidenta povedal, zvlášť po tom, čo zrušil rozhodnutie o novom termíne referenda vypísaného ešte prezidentom Kováčom na 19. apríla. Je to nezmysel aj z časového hľadiska. Ak by vláda takýto návrh predložila začiatkom júla, musel by byť prerokúvaný v skrátenom legislatívnom konaní. Bol by to svetový unikát meniť ústavu v skrátenom legislatívnom konaní necelé tri mesiace pred voľbami."

J. HRABKO: Neotvára opozícia Pandorinu skrinku tým, že predkladá návrh novelizácie ústavy o priamej voľbe prezidenta a presune niektorých prezidentských právomocí na predsedu NR SR, ktorými teraz nikto nedisponuje? Neponúka tým vládnej koalícii dostatočný dôvod na to, aby sa nechala dotlačiť k súhlasu s ich rozšírenou revíziou Ústavy SR? Pochopia voliči dvojaký postoj opozície k obom navonok príbuzným, ale odborne zásadne odlišným návrhom zmeny ústavy?

I. ŠIMKO: "Nepodceňoval by som voličov. Myslím si, že vedia medzi oboma návrhmi rozlišovať. Občania si želajú vo väčšine priamo voliť prezidenta. Vedia, že v ústave je akútnym i problém s odovzdávaním moci, kým nie je zvolený nový prezident. Vláda totiž nemá do koho rúk zložiť demisiu. Preto vychádzame s iniciatívou odovzdať prechodne tieto právomoci predsedovi parlamentu, aby sme sa vyhli patovej situácii a ústavnej kríze. Ale v žiadnom prípade nemáme záujem meniť politický režim na Slovensku."

Ľ. FOGAŠ: "Okrem toho je z praxe známe, že spoločenské procesy sa najlepšie regulujú tým smerom, ktorým sa prirodzene uberajú. V prevažnej časti spoločnosti dozrela požiadavka zmeny spôsobu voľby prezidenta. Ale toto je jediná otázka, ktorá sa chce väčšinovo riešiť. Zmeny vzťahov medzi ústavnými orgánmi takéto požehnanie prevažujúcou verejnou mienkou nemajú. Čiže ani forma vlády, ani posilnenie či oslabenie právomocí hlavy štátu. Iba upraviť veci tak, aby priamo zvolený prezident mohol plnohodnotne vykonávať svoju funkciu, a tým predísť ústavnej kríze. Preto sme len za taký návrh, ktorý umožní po prípadne úspešných slobodných a demokratických voľbách jeho víťazovi ujať sa bezproblémovo a ústavne moci. Ten, kto bude schopný po voľbách zostaviť vládu a bude mať väčšinu v parlamente, by musel vyčkávať iba na neštandardnú situáciu, ak by nedošlo k tejto zmene. Čiže vyčkať až na situáciu, kým sa vyrieši otázka zvolenia nového prezidenta. Ak by jedno z povolebných koaličných zoskupení získalo ústavnú väčšinu v NR SR, voľba prezidenta je bezproblémová. Ale ak ani jedno zoskupenie nebude disponovať ústavnou väčšinou, vznikne ústavná kríza a neriešiteľná patová situácia. Preto naliehame na zmenu tohto jediného ústavného ustanovenia a prevod štyroch kompetencií plus niektorých ďalších, napríklad súvisiacich s menovaním sudcov i funkcionárov Ústavného súdu, dokopy je ich tuším 6 alebo 7, na predsedu NR SR. Tým sa však nemení filozofia doterajšej ústavy a zachováva sa jej štruktúra. Nemali by sme však pripustiť zmenu formy vlády, povedzme na kancelársky systém. V ňom totiž pri vyhlásení polročného stavu legislatívnej núdze, napríklad v SRN, môže byť prijatý zákon, ktorý neschváli parlament, iba vláda a napriek tomu môže byť účinný. Je neprípustné, aby tesne pred voľbami došlo k takejto závažnej zmene."

J. GEMBICKÝ (z pléna): Keď sa rozbiehala prvá petičná akcia modrej a Maďarskej koalície za referendum o priamej voľbe prezidenta, SDĽ sa k nej nepripojila s výčitkou, že zvyšok parlamentnej opozície s ňou ich návrh nekonzultoval. Pán Fogaš, už vtedy ste oponovali pánu Šimkovi, že ani Ústavný súd SR nemôže vyriešiť rébus. Jeho výrok, aj keď pozitívne naklonený oprávnenosti referenda, bude mať iba odporúčajúci charakter smerom k parlamentu. Stalo sa. Ale stalo sa vôbec niekde v demokratickom svete, aby parlament odmietol rešpektovať vôľu a odporučenie pol milióna občanov?

Ľ. FOGAŠ: "Pretože mám dobrú pamäť a archív, viem presne, ako boli jednotlivé články o referende postupne formulované. Ak by sa pri tvorbe Ústavy SR bolo vychádzalo z najprepracovanejšieho švajčiarskeho modelu referenda, kde má všeľudové hlasovanie častú frekvenciu i pre prípad požiadavky zmeny zákona, bolo by po problémoch. Ale tieto ustanovenia sa do našej ústavy nedostali. Naša kritika postupu modrej a Maďarskej koalície pri rozbiehaní referenda teda nevychádzala zo samoľúbosti, že návrh zákona na rube petičných hárkov s nami iniciátori nekonzultovali, ale vyplývala z toho, že sa pustili do zápasu bez toho, aby bol jasný výsledok vtiahnutia občanov do politických sporov. Preto ma už vtedy mrzelo, že štvrtá otázka nemohla dopadnúť na Ústavnom súde inak, ako sa skončila: konzultatívnym štatútom. Preto sme chceli problém voľby hlavy štátu riešiť podobou ústavného zákona a skrátenou cestou v NR SR. Otázka, ktorú ste položili, má skôr politickú ako právnu rovinu. V normálnych demokratických pomeroch by sa vôľa občanov v referende mala rešpektovať, navyše keď na nerešpektovanie niet dostatok pádnych argumentov. Najčistejšia podoba priamej demokracie je politickým pokynom pre parlament a principiálne sa rešpektuje. Právne čistou podobou vyhlásenia petície však nie je v žiadnom prípade iniciatíva SNS v súvislosti s trestom smrti a vyhlásením neutrality SR. Budeme musieť nabrať všetci, i poslanci HZDS v NR SR, odvahu otvorene povedať, že táto petícia ide proti našim medzinárodným záväzkom, ktoré sme na seba dobrovoľne prevzali. A navyše povedať otvorene, že požiadavky tejto petície sú demagógiou voči menej informovaným občanom. Ak tvrdia, že napríklad aj Ukrajina má trest smrti a je v Rade Európy, treba povedať aj to, aké má s tým náš sused neuveriteľné problémy. Treba dopovedať, že už dvakrát pre problémy vyhlásili moratórium na popravy, že preto už odstúpili dvaja ministri a šance Ukrajiny v integračnom procese to doslova zmrazuje. Teda ak je pokyn z petície či referenda v súlade s ústavou a medzinárodnými záväzkami štátu, politické sily sú povinné ho rešpektovať. Aspoň v morálnej rovine."

I. ŠIMKO: "Ja poznám asi jediný prípad, keď sa výsledok referenda nerešpektoval. Pred rozpadom Sovietskeho zväzu sa v tejto krajine uskutočnilo referendum, či má krajina zostať vo svojej dovtedajšej podobe štátnosti, alebo či sa má rozdeliť. Väčšina občanov sa vyslovila za zachovanie ZSSR. Napriek tomu do roka došlo k rozdeleniu tohto impéria. Nerešpektovanie vôle občanov v referende a v petícii je možné iba tam, kde to občania politikom potom nespočítajú. Ak občania tolerujú, že sa k niečomu vyjadria a politici si i tak urobia po svojom, a navyše sa pri voľbách na to nerozpamätajú, potom sa nedá nič robiť. Potom si za to my občania, môžeme sami. My sa demokracii učíme. V tom vidím veľký prínos minuloročnej petičnej akcie. Vo voľbách to máme možnosť tým, ktorí na Vodnom vrchu občiansku vôľu nerešpektovali, spočítať. Toto by mala byť správna odpoveď voličov na to, ak ich odporúčanie niekto nerešpektuje."

J. GEMBICKÝ: Obaja ste renomovaní právnici. Čo viete z parlamentných kuloárov o tom, čo HZDS chystá avizovanou malou a veľkou revíziou ústavy?

I. ŠIMKO: "Myslím si, že o tom, čo je obsahom týchto návrhov, nevedia ani samotní poslanci HZDS. Často nevedia deň pred hlasovaním, čo budú na druhý deň presadzovať. Podľa môjho názoru vie o tom iba ten jeden z nich. A ten nie je v parlamente. Vedia iba to, čo vieme i my z verejného vyjadrenia S. Kozlíka, že by boli za kancelársky systém."

Ľ. FOGAŠ: "Ja si myslím, že sa pracuje na nejakom texte. Z toho, čo bolo publikované v tlači a médiách, z toho, čo vieme, ako boli pripravené veci v roku 1992 v príprave ústavy, sa domnievam, že by sa dali charakterizovať kontúry malej i veľkej revízie ústavy z dielne HZDS. Kontúry sú vlastne dané obsahom pojmu forma vlády. Ak sa HZDS bude pridŕžať svojho niekdajšieho návrhu ústavy z roku 1992, ktorý bol vypracovaný pod vedením V. Mečiara, tak môžu vychádzať z predstavy kancelárskeho režimu. Šlo by o zmenu pomeru, postavenia vlády vo vzťahu k parlamentu v tom zmysle, že sa podstatne posilní postavenie premiéra. Premiér bude ten, ktorý bude menovať vládu a odvolávať jednotlivých ministrov. Aj zo zmienok v tlači vyplýva, že jestvuje aj druhý variant a ten by mohol byť opretý o vetu, že hlavou štátu je prezident SR, ktorý stojí na čele výkonnej moci. Tým by sme tu mali neoprezidentský systém, ktorý dnes funguje napríklad vo Francúzsku. Počul som v kuloároch dokonca, že sa chcú oprieť o francúzsku ústavu. Toto by bola oná základná zmena, z ktorej sa potom odvíjajú ďalšie zmeny, na ktorých sa zrejme intenzívne pracuje. Pamätám si dokonca niektoré formulácie z roku 1992, kde šlo o to, aby sa v takomto prípade odsunula samospráva na iné miesto v ústave a nerešpektovala sa triáda zo súčasnej - občan - obec - štát. Aj z toho sa dá usudzovať, že môže ísť o systémové zmeny. Pretože poznám hlavnú osobu HZDS, v oblasti legislatívy predpokladám, že budú snahy rozbiť jednotnú sústavu súdov, aby vyprodukovali minimálne štyri najvyššie súdy s podelenými kompetenciami. Bolelo by ma, keby sa realizoval návrh podriadiť Ústavný súd Najvyššiemu súdu, a to dokonca tak, že by odvolania proti Ústavnému súdu rozhodoval Najvyšší súd. Také sú fragmenty, ktoré sa dajú vyčítať z novín, z toho, čo už bolo predložené do parlamentu. Keby toto mala byť tá veľká novela alebo revízia, tak to už nie je táto ústava, ale iné. Takúto náhlivosť pri jej presadzovaní by som považoval za hazard. Nielen z vnútro, ale i zahraničnopolitického hľadiska. Vnútropoliticky by si revízia vyžadovala širšiu politickú dohodu. Zahraničnopoliticky by veľká novela znamenala opätovné preskúmanie celého nášho právneho statusu. Pretože máme záujem niektoré procesy súvisiace s civilizačným pohybom v Európe urýchliť, prijatie takejto veľkej novely ústavy by znamenalo podstatné spomalenie našich integračných ambícií."

Autor: Spracoval JÚLIUS GEMBICKÝ