Generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) minulý týždeň opäť pripomenul, že nekrytá strata ŽSR dosiahla 15 mld Sk. Stratu spôsobuje najmä osobná doprava. Tento rok straty z osobnej dopravy majú dosiahnuť 4,5 mld Sk, čiastočne ich vyrovná nákladná doprava po železnici. Štát by mal uhradiť iba asi polovicu z uvedenej sumy, ide o prepravu osôb v štátnom záujme, predovšetkým dôchodcov. Na tento rok je plánovaná celková strata 3,3 mld Sk pri očakávaných výnosoch takmer 20 mld Sk. Priemerné náklady na kilometer osobnej dopravy po železnici sú 209 Sk, ale inkaso z cestovného dosahuje priemerne iba 39 Sk. ŽSR majú pripravený tzv. krízový grafikon premávky, v ktorom sa počíta so znížením výkonov o 44 %, ale jeho uplatnenie je viazané súhlasom úradov. Zlá hospodárska situácia je spôsobená aj znižujúcimi sa výkonmi nákladnej dopravy po roku 1989, tie klesli na polovici stavu z roku 1989. Lazar pripomenul, že štátne dotácie na rozvoj a údržbu ŽSR sú nižšie v porovnaní s okolitými štátmi, tento rok štát uvoľní iba 250 mil. Sk, je to menej ako polovica v porovnaní s minulým rokom.
Málo zahraničných investícií
Podľa údajov NBS priame zahraničné investície od začiatku transformácie ekonomiky do konca minulého roka dosiahli sumu 41 mld Sk bez započítania investícií v bankovom sektore. Najväčším investorom sú subjekty z Nemecka (štvrtina všetkých investícií), nasleduje Rakúsko a Veľká Británia. Do priemyselnej výroby smerovalo 54 % investícií. Na zvýšenie prílevu zahraničných investícií vláda navrhuje daňové úľavy. Objem zahraničných investícií aj pri zohľadnení výkonnosti ekonomiky je výrazne nižší ako v Maďarsku, v ČR a aj v Poľsku. NBS neočakáva zvýšenie prílevu zahraničných investícií tento rok. Na druhej strane sa očakáva zvýšenie zahraničného zadlženia SR, ktoré koncom roka dosiahlo takmer 10 mld USD. Devízovú pozíciu Slovenska negatívne ovplyvňuje pretrvávajúci deficit obchodnej bilancie (viac ako 1 mld USD ročne), kapitálový vstup na Slovensko tento deficit nestačí kompenzovať. Všeobecne sa usudzuje, že celkovú devízovú pozíciu Slovenska sa v horizonte jedného roka podarí udržať práve v dôsledku ďalších zahraničných úverov, prípadne emisií cenných papierov v zahraničí (eurobondy). Takéto zdroje prijímajú veľké podniky, často so štátnou zárukou a emisiu eurobondov na získanie zdrojov pre štátne akcie už dlhšie chystá ministerstvo financií.
Rozpočtová reštrikcia
Hoci podľa posledných zverejnených výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu za január až marec tohto roka bolo hospodárenie prebytkové vo výške 1 mld Sk, ministerstvo financií vydalo nariadenie o limitovaní rozpočtových výdavkov za prvý polrok vo výške 45 % celoročného objemu. Toto obmedzenie sa netýka povinných platieb, ako sú odvody do sociálnych a zdravotných fondov, a záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných dohôd. Toto opatrenie má vytvoriť rozpočtovú rezervu pre prípad, že by sa vyžadovalo nadmerné čerpanie výdavkov. Kladný vývoj rozpočtu na konci marca je pravdepodobne ovplyvnený doplatkami daní fyzických osôb za rok 1997, ktoré boli povinné ich vyrovnať práve do konca marca. Plánovaný deficit štátneho rozpočtu na tento rok je 5 mld Sk. Tento rok sa už nezverejňuje deficit vzniknutý splácaním štátnych dlhopisov vydaných pred rokom.
Autor: jv
