Keď v poslednú marcovú nedeľu zaplnený futbalový štadión v košickom Čermeli oslavoval štvorgólové víťazstvo 1. FC nad trnavským Spartakom, superligoví "odborníci" už za prebiehajúcim ročníkom robili hrubú čiaru. O víťazstve Košičanov, ktorí mali pred Trnavou päťbodový náskok, nebolo pochýb, v slovenskom Ríme už v zmŕtvychystanie svojich prestávali veriť aj tí najskalnejší. Nasledujúce tri týždne a tri superligové kolá však všetky dovtedajšie teórie obrátili naruby. Trnavčania v nich nestratili ani bod, Košičania ani raz nevyhrali a po predvčerajšej žilinskej príučke je na čele Spartak s trojbodovým náskokom. Vyše 11 tisícok skalných v trnavskom kotle okrem tesného víťazstva nad Prešovom (2:1) tešil najmä spôsob, akým sa "galisovci" k trom bodom predrali. Ani za stavu 0:1 sa neozýval piskot, fanúšikom sa futbalová snaha domácich jednoducho musela páčiť. Finálna fáza bola chvíľami žalostná, po hernom kŕči z konca marca však nebolo ani stopy. Ten sa preniesol na trnavského rivala z VŠA. 1. FC nepomohli zarazené odmeny po prehre na Interi, ani prepustenie Karola Peczeho po minulotýždňovej remíze s Ružomberkom. Ján Kozák na lavičke pod Dubňom len rezignovane sledoval chabý výkon svojho staronového tímu, ktorý Antonom Jánošom zostavenú obranu namiesto roztrhania len slabúčko šteklil. Podľa jeho slov práca, ktorú s tímom za posledné dva roky vykonal, po polročnom pôsobení Karola Peczeho pri mužstve odišla dolu vodou. "To, čo od mužstva žiadal, hráči na ihrisku nerobili, a chlapci sú dnes natrénovaní tak, ako sú, začíname od začiatku," vyhlásil Ján Kozák po fiasku v Žiline. Na nápravu má však len 630 minút hry v zostávajúcich siedmich superligových kolách. Prioritným cieľom funkcionárov 1. FC je totiž naďalej titul. V Trnave však po posledných kolách majstrovská nádej planie rovnako.