Nielen kultúrne, ale tentoraz predovšetkým celkom zhodne aj "ľudové" Francúzsko celkom prekvapilo vydanie prvej knihy dnes dvadsaťtriročnej spisovateľky Mazarine Pingeotovej. Táto udalosť neušla ani kanadskej či japonskej televízii, ba ani americkému denníku New York Times.
V jednom z kultúrnych programov parížskej televízie, ktorá obykle pozýva známych autorov nie po jednom, ale hneď niekoľkých, vystúpila autorka úplne sama. Jej prvá kniha sa volá jednoducho "Le premier Roman" - Prvý román. A pritom, ako vám potvrdí aj diskusia v metre, v parížskych nielen literárnych kaviarňach, ale i vo výčapoch, o knihu v skutočnosti až natoľko nešlo. Mazarine Pingeotová, ktorá sa navyše výrazne podobá, samozrejme v tvári, svojmu otcovi, totiž nie je nikto iný ako nemanželská a až do svojich dvadsiatych narodenín starostlivo utajovaná dcéra medzičasom zosnulého prezidenta Francúzska, socialistu Francoisa Mitterranda.
"Chcem sa stať niečím iným ako len dcérou svojho otca," tvrdila z televíznej obrazovky mladá Mazarine, zatiaľ čo francúzsky televízny divák by sa radšej namiesto o jej knihe rozprával o tom, ako sa mu podobá, a predovšetkým o tom, že jej dvadsaťročné prísne utajovanie pred svetom bolo naozaj dlhé. Literárny kritik konzervatívneho denníka Le Figaro sa poctivo snaží pochopiť jej nielen literárne životné krédo "užiť si a neubližovať druhým", ktoré má k otcovskej ideológii revolúcie ďaleko, a dokonca tvrdí, že "napriek pocitu, že jej čitateľ môže mať dojem, že sa nudí, niektoré stránky tohto prvého románu si svojou naivnosťou udržiavajú aspoň pocit novoty". Parížsky ľavicový denník Libération sa zase namiesto literárnych úvah snaží udrieť ten "pravý" klinec po hlavičke, keď tvrdí, že dlho utajovaná dcéra svojho otca tvrdo kritizuje tlač za to, že jej pri dvadsiatych narodeninách nenechala ani kúsok súkromia, a zároveň je pre seba aj pre svoju prvú knihu celkom rada, keď sa o ňu novinári zaujímajú a dokonca si vyberá miesto i prostredie, kde k tomu má prísť. Ako si ironicky všimol Jean-Michel Thénard v denníku Libération, "i novinári s ňou radšej hovoria o jej otcovi ako o filozofovi Spinozovi, čo bol predmet jej vysokoškolskej diplomovej práce"!
Francúzsky televízny program mal síce byť literárny, ale literatúra vyšla skrátka, počujete dnes v celom Francúzsku, kde pritom všetci uznávajú, že sa kniha bude dobre predávať... Podobný osud vlastne nad Seinou stretáva i slovenského premiéra. Namiesto európskych politických úvah sa tu prinajmenšom dvakrát objavila jeho karikatúra v boxerských rukaviciach. Pravda, ako o Slovensku, tak i o ňom sa hovorí, ale tak ako sa ľudia neveriacky pýtajú nad knihou mladej Mazarine: "Čože ona tiež píše?", podobne si nad karikatúrou slovenského premiéra kladú otázku: "Čože, on už neboxuje", a neveriacky dodávajú: "To, čo robí, považuje za politiku?"
Autor: ADOLF BAŠTA, Paríž (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
