BRATISLAVA (SME - ata) - Hneď niekoľko výnimočných momentov v posledných aprílových dňoch sa stalo dobrým dôvodom, aby slovenské centrum P.E.N. klubu usporiadalo pre svojich členov aj priaznivcov malú slávnosť. V priestoroch Divadla Stoka sa v piatok oslavovali dve nové knižky a dvaja čerství jubilanti. A hoci jednému z nich - nedávnemu šesťdesiatnikovi (narodil sa 8. apríla) Ivanovi Kadlečíkovi zdravotný stav nedovolil prísť, kamaráti si na neho nezabudli zaspomínať. "Výraz disident sa už vytratil z politického slovníka aj z bežnej reči. No ja ho k menu Ivana Kadlečíka vedome pripájam. Nielen preto, že ho tento termín v mnohom ohľade určuje. Ivan Kadlečík bol vytlačený na okraj spoločnosti. A príliš rýchlo zabúdať na krivdy a utrpenie toho druhého je podľa mňa mravným cynizmom," povedal o Kadlečíkovi, ktorého osud spojil počas rokov normalizácie s takými vydedencami ako Dominik Tatarka, predseda Klubu nezávislých spisovateľov Vladimír Petrík. Esejista, publicista, prozaik a kritik Ivan Kadlečík dostal k svojim narodeninám od priateľov aj malý literárny dareček: Personálnu biografiu s 806 záznamami o jeho tvorbe (knihu vydala Tekovská knižnica v Leviciach, zostavila ju Marta Mikitová).

Druhým oslávencom, ktorý si pred nulou píše zatiaľ o čosi nižšiu číslicu, a narodil sa o dva dni skôr (6. apríla), bol v piatok večer samotný predseda P.E.N. klubu, spisovateľ Lajos Grendel. Aj jeho jubileum sprevádza nová knižka. Výber Grendelových poviedok Cudná správa z vrcholu sna bol naplánovaný už dávnejšie. Nápadu Kaliho Kertésza Bagalu sa chytil Grendelov prekladateľ Karol Wlachovský, ktorý sám poviedky vyberal. "Nechcel som mu do toho povedať ani slovo. Bolo pre mňa oveľa zaujímavejšie sledovať, ktoré poviedky považuje môj čitateľ za najlepšie. Možno mi tam dve-tri chýbajú, iné by som vynechal. Ale takto je to lepšie," povedal o priereze svojej tvorby od roku 1984 až dodnes autor. Knižku poviedok, ktorá vychádza v edícii Hlavolamy krátko po Grendelovom románe Einsteinove zvony, prišli pokrstiť a autorovi zablahoželať Dušan Mitana a Tomáš Janovic. Mitana označil Grendelove prózy za záhadný, sugestívny a jemu samotnému veľmi blízky svet, plný utajovaných rozmerov každodennosti, kde sa "skutočnosť prelína s nadskutočnosťou, racionálno s iracionálnom". "Majú ťa radi tak Maďari, ako Slováci. S radosťou posielam tvoje poviedky čitateľom," ukončil svoj prejav Dušan Mitana, ktorého Lajos Grendel považuje za svojho literárneho brata a za ich spoločných otcov Borgesa, Márqueza a Cortazara.

Tomáš Janovic blahoželal oslávencovi trochu svojrázne. V podobe rozhorčenej, protestnej rezolúcie občanov, ktorú "našiel na stole", paródii na xenofóbov a zástupy ochrancov pseudohodnôt, ktorí sa v našej "zvrchovanej" republike vyrojili: "Rozložil všetko, čo je nám sväté, predtým internacionálne... Kto vlastne podporuje tie dve mená - Grendel a Einstein? No samozrejme, že Wall Street! Žiadame zástupcov ľudu, poslancov NR SR, aby vyhlásili 6. apríl za deň smútku..." Inak ale piatok v Divadle Stoka vôbec nebol dňom smútku. Ak tu tiekli slzy, tak iba dojatia. "Či som maďarský, alebo slovenský spisovateľ? Spisovateľ je vraj taký, akým jazykom píše. Ale to je iba jedna stránka veci. Ja som sa ocitol vďaka čitateľom v slovenskom aj maďarskom literárnom kontexte. Na vlastnej koži som pocítil, že sa to dá. Literatúra je boží dar, ktorý žiadny politik nikdy nemôže pochopiť. Lebo on si bude hrabať vždy iba na tom národnom piesočku," zamyslel sa Lajos Grendel nad paradoxom, že je označovaný za maďarského, ale aj slovenského spisovateľa. A aké má pocity z čerstvej päťdesiatky? "Nie je to nejaký zvlášť dobrý pocit. Ale už som zažil aj horšie."

Autor: SME - ata