Politické vrenie v našom štáte naberá na obrátkach. Rôzne vládne a parlamentné komisie nabrali odvahu oponovať nepravdivým tvrdeniam predstaviteľov vládnej moci v snahe uchovať si aspoň časť demokratickej tváre. Už len pocit, že vládna neobmedzená moc stráca na údernosti, ich núti zaujímať stanoviská, ktoré si predtým nemohli dovoliť. Jasné verdikty Ústavného súdu akoby ochromili mocenské zoskupenie. V poslednom čase sa robia také unáhlené vyjadrenia, ktoré sú na smiech, ba až na smiechoty. V parlamente, keby sa nevyťahovala maďarská karta, mnoho politikov by stratilo reč a opodstatnenie ich vystupovania. Občanovi JUDr. Šimkovi podľa výroku ÚS bolo zabránené slobodne vyjaviť svoj názor v referende. Teraz očakávam, že mu vládna moc dovolí dať svoj hlas v referende s poznámkou, že ostatní občania doklad ÚS o tom nemajú. Reakciou mocenského hnutia na požiadavku znovurealizácie zmareného referenda bolo navrhnutie predsedu vlády za kandidáta na prezidenta. S napätím očakávam ďalší postup: odmietne, neodmietne? Ak je mu málo funkcia prezidenta demokratického štátu, čo potom chce? Necíti sa dosť morálne spôsobilý, aby funkciu prijal? Bojí sa, že ho nebudú rešpektovať okolité štáty, alebo je nebodaj chorý? Ak prijme návrh, je si istý, že bude zvolený, neoslabí tým svoje hnutie, ktoré vo voľbách môže prepadnúť? Prečo sa bojí slobodnej vôle občanov v referende? Hlasom, že kolektívy a jednotlivci vyjadrujú súhlas s jeho zvolením bez referenda, už neverím. Rôzne strany pasovali svojich zaslúžilých za čestných predsedov. Hnutia takúto funkciu nemajú, uvidíme, ako sa vyfarbí novoutváraná strana, ktorá mnohým politikom už teraz nedáva spávať. Lídrami tejto strany sú ľudia s navonok nepoškvrnenou povesťou. S dychtivosťou očakávam, ako sa zachová STV, lebo utajení svedkovia už nie sú v móde. Čo by sa stalo, keby terajší prezident bol pasovaný za čestného prezidenta až do zvolenia nového? Škoda, že v ústave nie je zakotvený bod, že realizácia práv občanov má byť sprevádzaná veselosťou, pokojom a slobodným, nerušeným rozhodovaním.
Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
