Meno nemeckého generála, poľného maršala Fedora von Bocka (1880 až 1945) dnešnému čitateľovi asi veľa nepovie, a predsa bol jedným z troch hlavných veliteľov nemeckej armády, ktorá 22. júna 1941 prepadla Sovietsky zväz. Nakladateľstvo BOOKS teda vydalo knihu svedeckú a primárnu pre objasnenie minulosti, ktorá je ešte dnes živá - a práve dnes je predmetom štúdia a analýz, ktoré ju zbavujú mytologických náterov a účelovo politických a zjednodušujúcich výkladov. Samotná osobnosť pisateľa, ktorý bol pruským aristokratom telom i dušou, zaujme len nepatrne. Vo vojne akoby hral jednu jedinú rolu: Vzorné Plnenie Povinností. O pochybnostiach je toho vo vojnových denníkoch málo, a skôr len medzi riadkami. Kniha je zaujímavá a aktuálna z iného dôvodu - prináša celý rad dôkazov o tom, že tak ako nejde robiť nepolitickú politiku, tak nejde nevojensky, nebojovo a bez viny viesť vojnu. Dokladá tézu, podľa ktorej v technickom veku platí, že politika a vojna je to isté. Poľný maršal von Bock je vzorným dedičom pruského generála Karla Clausewitza, ktorý napísal: "Všetka politika vedie k vojne a len v tom je jej cena." Súčasný čitateľ sa znepokojene musí pýtať, či aj v dnešnej Európe, ktorej sme súčasťou, nedominuje toto hegeliánske myslenie. Dnešné zásadné (a, samozrejme, i anarchistické) odmietnutie politiky a armády akoby bolo len rubom vyššie uvedenej Clausewitzovej formulky.
Generál je rukojemníkom a spoluvinníkom politika, pretože predovšetkým u neho sa objavuje rozdvojené svedomie kolísajúce medzi plnením povinností a pochybnosťami. V tomto aspekte nie je generál, poľný maršal Fedor von Bock žiadnou výnimkou. Vynikajúci taktik a vynikajúci stratég pozná predovšetkým svoje povinnosti, pochybnosti vyslovuje až vtedy, keď sa dostavia prvé veľké neúspechy na jeseň roku 1941 pri obliehaní Moskvy. "Čo s nami bude v zime?" - pýta sa ako pisateľ denníka skupiny armád Mitte dňa 15. októbra 1941. A 2. decembra 1941 zaznamenáva: "Mesto Smolensk mi odovzdáva listinu, v ktorej mi ďakuje za oslobodenie od boľševizmu." Vyslovuje pochybnosti, ale až do posledných dní vojny zostáva verným paladínom Adolfa Hitlera. Je príkladným stelesnením vojny ako politiky vedenej inými prostriedkami, ktorá sa zákonite musí zvrhnúť do eskapády násilia a vraždenia, je vinníkom i obeťou. Tretieho mája 1945 je zasiahnutý strelami anglického hĺbkového letca, ktorý zaútočil na maršalov automobil, a deň nato zomiera v nemocnici... Kniha poučná nielen pre historikov a milovníkov histórie.
Autor: JIŘÍ OLIČ (Autor je spolupracovníkom SME.)
