Podpíše Boris Jeľcin zákon o "umeleckej trofeji" alebo nepodpíše? Jeden deň oznámila agentúra ITAR-TASS s odvolaním sa na prezidentovho zástupcu pri ústavnom súde Sergeja Šachraja, že áno. Na druhý oznámil Interfax, že ešte nie. A tak, ako už neraz, zase "upresňoval" kremeľský hovorca Sergej Jastržembskij, že prezident podpíše, ale požiada súd hneď o výklad podstaty zákona. Svoj výklad však už podal berlínsky denník Die Welt: "Ruská federácia dokazuje, že pre ňu sa ešte neminuli časy, keď víťaz bral, čo mu prišlo pod ruky, totiž všetko." Pravda, podľa obidvoch komôr ruského parlamentu to platí len o druhej svetovej vojne, nie o tej ďalšej, studenej. Veď čo by tak povedali ruskí poslanci, keby si "víťaz" tejto vojny zmyslel, že aj jemu prislúcha voči Rusku právo na všetko. Ďalšie významné nemecké noviny Westfälische Nachrichten však majú pochopenie pre Rusov, ktorí si tak veľmi zakladajú na svojom podieli z víťazstva v druhej svetovej vojne - lebo sa cítia byť porazení v tretej.
Ruský parlament vyhlásil zákonom umelecké diela odvezené Červenou armádou z porazených krajín za štátny majetok Ruskej federácie. Prezident okrem iného namietal, že zákon komplikuje situáciu ruského vlastníctva za hranicami: "Nedostaneme nič". Prirodzene, na Západe, ohľaduplnom a štedrom k Rusku, takto nikto Borisovi Jeľcinovi nepohrozil. No slúži mu ku cti, že si okrem slova, daného z pochopiteľných príčin "priateľovi Helmutovi", kancelárovi najväčšieho obchodného partnera a veriteľa Ruska, spomenul aj na medzinárodné právo. V haagskych protokoloch sú z vojnovej koristi výslovne vyňaté "veci a zariadenia, ktoré nemôžu slúžiť na vedenie boja (umelecké, vedecké a náboženské)". Keď parlament a ústavný súd prirátali k hojnej koristi a reparáciam z bývalej nemeckej východnej zóny tiež "umeleckú trofej", spôsobili nenapraviteľnú škodu povesti Ruska i jeho prezidenta. Ten sa však môže aspoň vyhovoriť na povinnosť poslúchnuť ústavný súd. Po zvyčajnom kremeľskom kazačku okolo horúcej kaše musel Boris Jeľcin lúpežnícky zákon predsa len podpísať.
Autor: Jozef Fukatsch (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
