signálom, bol pre mňa rozhovor s Petrom Zajacom, predsedom konzultačného zboru DS, v 13. čísle týždenníka Domino-fórum. Peter Zajac akoby si neuvedomil určité súvislosti. Toto tvrdenie hneď aj skonkretizujem, pretože je vážne a mám naň konkrétny dôvod.
Keď sa formovala VPN po novembri 1989, bol som jedným z prvých novinárov z STV, ktorý podpísal "revolučné listiny" na Markušovej ulici s rizikom, že prídem o prácu. Bol som jeden z prvých, ktorí dostali "revolučné" dialógy medzi VPN a vtedajšími odstupujúcimi súdruhmi na obrazovky. Vnímal som vtedy veľmi citlivo, ako sa noví revolucionári správali k nám, novinárom. Nemal som z toho vtedy dobrý pocit. Cítil som tam, na Jiráskovej, akýsi pocit odtrhnutosti lídrov VPN od normálneho človeka. Kabinetná politika, intelektuálsky slovník neoslovujúci bežného občana, vznášanie sa v oblakoch. Peter Zajac, bohužiaľ, svoj štýl z Jiráskovej nezmenil. Ba čo viac, dnes, keď sa treba pozerať dopredu, celkom nepochopiteľne sa "hrabe" v minulosti. V minulosti, ktorú on sám spolutvoril, v minulosti, v ktorej stál po boku Milana Kňažka či Jána Budaja. Žiaľ, práve tieto dve vedúce osobnosti DU, teda strany koalície SDK, sú neustále tŕňom v jeho oku. Peter Zajac z celkom neznámych dôvodov "kádruje" DU, hovorí o troch prúdoch v tejto strane. Každá strana má predsa prúdy, no nie je namieste hodnotiť koaličného partnera, aké má prúdy, keď logické by bolo zaoberať sa prúdmi v strane vlastnej.
O čo teda ide Petrovi Zajacovi? Hodnotiť verejne svojich partnerov z SDK, hodnotiť činnosť DU nie je príliš šťastné a ani taktné. Áno, má právo na svoj názor na ľudí, o ktorých píše. To by bolo v poriadku. Ale keď dnes ide DS spoločne s DU ako súčasť SDK do volieb, pýtam sa, prečo sa názor mení na politický útok? Je dnes vari dôležité, čo bolo a prečo sa niečo nepodarilo v roku 1991 či 1992? Dnes je tu snáď iný cieľ: nájsť spôsob, ako vrátiť Slovensko medzi krajiny, ktorým bude Európa dôverovať! Nájsť spôsob, ako dostať do popredia ľudí, pre ktorých slovo demokracia nie je iba zhlukom hlások v názve ich strany či koalície. Namiesto upevňovania jednoty pravej časti politického spektra však stále počuť nejaké vzájomné spochybňovanie. Aj v Poľsku boli na pravej strane politického spektra pochybovači, ktorí už sami sebe neverili a obávali sa, že im budú komunisti vládnuť aj v 21. storočí. Našťastie ale zabudli na dávne sváry, nehodnotili v médiách jeden druhého, zjednotili pravú stranu politickej scény a zmietli postkomunistov! Prečo by to nedokázala aj slovenská opozícia? Veď jedine blok opozície proti tyranovi môže doviesť túto krajinu do normálneho sveta.
Autor: joh
