Historická dohoda, ktorá korunovala mierové rokovania v Severnom Írsku, rozvírila stojatú hladinu skepsy aj v Baskicku. Táto severošpanielska provincia trpí násilím teroristickej organizácie ETA, ktorá je po Írskej republikánskej armáde (IRA) považovaná za najaktívnejšiu podzemnú organizáciu v západnej Európe. Hnutie Baskicko a jeho sloboda (ETA) v honbe za prízrakom - nezávislým Baskickom, zabilo za tri desaťročia v Španielsku takmer tisíc ľudí. Niektorí politici z nacionalistických strán v Baskicku sú presvedčení, že dohoda zo Severného Írska je vhodným modelom aj pre Baskicko.
Baskicko, samozrejme, nie je Severné Írsko. V Baskicku nejde o dlhoročný náboženský spor, ale skôr o problém demokracie. Separatisti z hnutia ETA vedú svoj krvavý boj bez podpory väčšiny Baskov a napriek ich silnejúcemu nesúhlasu s násilím. Baskicko má na rozdiel od Ulsteru už 20 rokov ústavou zaručenú rozsiahlu autonómiu s vlastnou vládou, parlamentom a políciou a najvyše decentralizovanými ekonomickými právomocami. Navyše mnohí pozorovatelia pripomínajú, že politické krídlo hnutia ETA - strana Herri Batasuna (HB) - nie je na rozdiel od politického krídla IRA, strany Sinn Fein, pripravené na záväzné rokovania o mieri. Podľa baskického ministra vnútra Juana Maríu Atutxa našla HB v násilí rentabilný politický obchod namiesto toho, aby demokraticky zastupovala svojich voličov. Čo by však v každom prípade malo byť inšpiráciou pre španielsku vládu, je nezvratná ochota začať dialóg o mieri. Konzervatívna vláda premiéra José Maríu Aznara však mierové rokovania odmieta. Nechala stroskotať aj nedávny mierový plán predsedu baskickej autonómnej vlády José Antonia Ardonza, ktorý ponúkal dialóg bez podmienok, pokiaľ ETA prestane vraždiť. Podľa vládnucich ľudovcov, ale aj opozičných socialistov nie je vhodná doba ponúknuť rokovania strane Herri Batasuna, pretože ETA nielenže nenaznačila ochotu zastaviť ozbrojený boj, ale začala vraždiť ľudoveckých poslancov. "Je isté, že ETA neprestane zabíjať naraz, niekto sa však musí snažiť ukázať jej cestu a dokázať, že násilie nie je politicky výnosné a že nedosiahne nič iné ako zastrašenie baskického obyvateľstva," povedal minister Atutxa. V prospech mierového dialógu hovorí aj ekonomická stránka. Baskicko má ako región predpoklady na rýchly rozvoj. Násilie však odrádza zahraničný kapitál, čím trpí aj španielska ekonomika.
O akomkoľvek mierovom pláne sa predbežne nemá rokovať skôr ako po októbrových regionálnych voľbách v Baskicku. Či sa o ňom vôbec bude hovoriť a či bude Madrid ochotný zľaviť zo svojej neústupnosti, možno ovplyvní aj ďalší vývoj v Severnom Írsku.
