Ani populárne futbalové osobnosti to nemajú na ihriskách súpera jednoduché. Ľuboš Luhový si už dávnejšie možno nechtiac pohneval Humenčanov a aj v sobotu už pri rozcvičke sa mu dostalo pokrikov i piskotu. Počas zápasu, ba ani po góle hneď v 3. min už na také emócie nebol priestor ani čas. V odlišnej pozícii prichádzal na humenský štadión tréner Dušan Galis. Sympatie divákov pod Vihorlatom si získal ešte za čias svojho pôsobenia v Slovane, hoci ani s belasými nechodil do Humenného prehrávať. Aj Trnavčania prišli v sobotu na východ s víťaznými ambíciami, no keď D. Galis prichádzal pred stretnutím k lavičke, z tribúny ho vítal už tradičný potlesk. "Stretnutie sa hralo v prekrásnej futbalovej atmosfére" Ocenil tak objektívnosť humenských divákov. Radosť Trnavčanov po stretnutí bola pochopiteľná a umocňoval ju aj výsledok z Košíc. Len brankár Susko bol možno trochu namrzený a hneď po stretnutí zaskočil za humenským kapitánom Jaroslavom Sovičom s otázkou, čím si tak pohneval Sovičovcov, že sa mu tí mstia krutými strelami v podobe síce pekných, ale pre neho nepríjemných gólov. Nuž, pred dvoma týždňami mu v košickom Čermeli vymietol pavučinu zo šibenice Miroslav Sovič a v sobotu mu svoju streleckú vizitku s vyše 25 m bombou do brvna a do siete poslal zase Jaroslav Sovič. Humenský kapitán : "Keď sa mi vytvoril priestor, hoci z diaľky, rozhodol som sa vystreliť. Mám síce silnejšiu pravačku, ale vyšlo to aj ľavou nohou. Myslím, že celkom som okopíroval brata, aj keď z trochu väčšej diaľky. A Susko? On smútil pred dvoma týždňami, ja teraz. Z gólu, aj keď pekného, mám síce radosť, ale je len polovičná. Keby bol tak bodový, mohol by som sa aj tešiť."