Za uplynulý týždeň som žil bohatým citovým životom. Bol som na výročnej členskej schôdzi. To sa mi nestalo už dobrých 20 rokov! Bola to schôdza Slovenského klubu chovateľov maltézskych psíkov, ktorý existuje už desať rokov! Plemeno maltézskeho psíka matematicky ubúda, ale jeho kvalita vzrastá. Je to s ním podobne ako s pravdou, čestnosťou, žičlivosťou a inými vecičkami, ktoré sú zdanlivo na ústupe. Mal som mrazivý pocit malej slávnosti, že sa z rôznych kútov Slovenska zišlo niekoľko ľudí, rôznych, rozdielnych a rôznorodých ľudí, ktorí sa dokázali zjednotiť vo veci malého psíčka. To sa tak často na Slovensku nestáva. Ako hovorím: za uplynulý týždeň som žil bohatým citovým životom. Cestoval som mestským hromadným autobusom. To sa mi nestalo už dobre dávno. Vďaka mojej neskúsenosti a zmenám v dopravnej sieti som sa ocitol v končinách, o ktorých som ani netušil, že existujú v meste, kde žijem. Na konečnej všetkých konečných zastávok, na ktorej som vystúpil iba ja. Za uplynulý týždeň som žil bohatým citovým životom. Zmokol som. Zmokol som rád a dobrovoľne a chlapčensky. A aby som nezabudol: Bol som na výstave majstrov grafiky v bratislavskom Dome umenia. Brunovský, Gažovič, Kolenčík, Benca, Galvánek, Kállay, Štanclová, Kľúčik... Určite som ešte na niekoho zabudol. Ale nezabudol som na tú parádu, ktorá vošla tam do mňa! Minulý týždeň som žil bohatým citovým životom.