Taliansko zvažuje možnosti začatia vyšetrovania a následného trestného stíhania vo veci zmiznutia svojich občanov počas vojenského režimu v Argentíne. Podľa agentúry Reuters to včera v Buenos Aires povedal taliansky predseda vlády Romano Prodi. V rokoch 1976 až 1983, keď v Argentíne vládla vojenská junta, zmizlo na základe doterajších oficiálnych vyšetrovaní bez stopy asi 10 tisíc odporcov režimu. Mnohé organizácie sledujúce dodržiavanie ľudských práv však predpokladajú, že toto číslo je minimálne trikrát vyššie. Argentína bola cieľovou krajinou najmä talianskych vysťahovalcov a medzi obeťami je aj niekoľko sto držiteľov talianskych pasov.
Po stretnutí s predstaviteľkami hnutia matiek, ktoré stratili počas diktatúry svoje deti, Prodi povedal, že "ich počúval a pokúšal sa pochopiť, ako bolo možné niečo podobné utajiť bez upútania pozornosti domácej i svetovej verejnosti". Podľa svedkov, ktorí prežili, nakladali vojaci odsúdencov na smrť do vrtuľníkov a odvážali ich na šíre more, kde ich jednoducho zhadzovali do vôd Atlantického oceána. Už v minulosti obvinili príslušníci humanitárnych jednotiek z tichej podpory vojenskej junty aj popredných predstaviteľov cirkvi, predovšetkým vtedajšieho apoštolského nuncia Eduarda Pironia, ktorý vraj nikdy proti praktikám režimu neprotestoval. Sám Pironio sa vtedy vyjadril, že o ničom nevedel a rovnako Vatikán obvinenia označil za nepodložené, a poukázal na to, že medzi obeťami boli aj desiatky príslušníkov katolíckeho kléru - kňazov, rehoľníkov i rehoľných sestier.
Argentína prijala koncom osemdesiatych rokov zákony, na ktorých základe boli vedúci predstavitelia junty - najmä vysokí dôstojníci - prepustení na slobodu, pričom svoj postup označila za krok k národnému zmiereniu. Je preto otázne, nakoľko bude súčasná vláda prezidenta Menema spolupracovať s talianskou justíciou. Krajina, ktorá v rokoch 1955-76 zažila tri štátne prevraty, zakotvila do svojej súčasnej ústavy aj články proti premlčateľnosti akýchkoľvek pokusov o nelegálne prevzatie moci v štáte.
V roku 1996 vydala Argentína na požiadanie talianskych úradov vojnového zločinca Ericha Priebkeho, ktorý žil ako radový občan v jednom z andských mestečiek a prezradil sa až po rokoch sám televíznym interview. Priebkeho, bývalého zástupcu šéfa rímskeho gestapa, zodpovedného najmä za vraždu 335 nevinných obetí v Ardeatínskych jamách (odplatou za smrť 33 nemeckých vojakov počas partizánskej akcie), neskôr rímske súdy za veľkých protestov až na druhýkrát odsúdili na doživotné väzenie.
