Zvyky Veľkonočného pondelka - oblievačka a šibačka - delia Slovensko na dve časti. Na západe, v Bratislave a okolí, na Záhorí i v časti Považia by Veľká noc nebola tou pravou bez poriadnej šibačky korbáčom, starostlivo upleteným z vŕbového prútia. Na Orave a Kysuciach sú dediny, kde na Veľkonočný pondelok šibú aj polievajú, ako keby si chlapci na tejto zdanlivej hranici dvoch jarných obyčají nevedeli vybrať. Na východe ženy až donedávna s úžasom hľadeli na západoslovenských hostí, ktorí im prišli korbáčiskom preprášiť sukne a tu a tam štipľavo šľahli aj po nohách. V jednom z tatranských hotelov sa stalo, že keď bodrý Bratislavčan začal šibať aj mladú servírku zo Ždiaru, vytrhla energická dievka korbáčisko. V "sebaobrane" švihla šokovanému šibačovi takú, že ešte dlho po Veľkej noci mátožil s "klobásou" na líci. Obe obyčaje sa začínajú prelínať a etnograf doktor Ján Olejník tým vôbec nie je nadšený, pretože sa tak stiera dávna tradícia, charakteristická pre jednotlivé časti Slovenska.
A predsa, ako oblievanie vodou a v súčasnosti i parfumom, tak i šibanie majú spoločný základ. Tkvie v dávnej minulosti, keď ľudia od radosti, že dlhá zima pominula, považovali za potrebné vyhnať únavu, choroby a všetky pliagy z tela čerstvou vodou, vyšibať ich pružnými vŕbovými konárikmi. Veľmi výstižný je český termín pre šibačku - pomlázka, ktorý v sebe zakotvuje dávne tajomstvo, že šibané osoby táto obyčaj vlastne omladzuje. Mnohí dodnes veria, že sila z jarného stromu korbáčom z vŕby prejde i na ľudí. Úmyselne nespomíname len ženy, pretože niekde na Slovensku je dodnes rozšírený zvyk, že slabšie pohlavie sa v utorok po Veľkej noci vyberie dedinou na odvetu. Tak je to na Orave, Spiši, v Liptove, Šariši i na Zemplíne, kde pred ženskou vodnou vendetou unikli v minulosti iba deduškovia. Veselý deň plný vody, výskotu dievok, smiechu a radosti sa končí i v súčasnosti takmer všade na vidieku dedinskou zábavou s poriadnou muzikou. Veď od pochovania basy na Popolcovú stredu, keď sa všetky zábavy končili, prešli týždne a najmä mladí sa na túto prvú jarnú bujarú veselicu vždy veľmi tešili.
