Pradávny je zvyk ľudí dávať počas Veľkej noci do daru vajíčko. Niektorí historici vravia, že táto obyčaj má prapôvod už v starom Egypte, kde malo symbolizovať večnosť a plodnosť. Podľa názoru iných je vajíčko, rekvizita sviatkov, ktoré bezprostredne nadväzujú na jarný slnovrat, symbolom žltej farby našej najbližšej životodarnej hviezdy - Slnka. Tým je po vražednej zime i znakom nového zmŕtvychvstania. Pribúda tepla a svetla a vďaka tomu i nového života, rastu, klíčenia, kvitnutia, liahnutia, ktoré sú charakteristické pre toto ročné obdobie. Vajíčko šéfuje na veľkonočnom jedálnom lístku i ako dar oblievačom a šibačom. Pri zhotovovaní kraslíc sa okrem slepačích používajú napr. pod Tatrami i veľké husacie vajcia. Na Slovensku niet regiónu, v ktorom by kraslice chýbali. PhDr. Juraj Žadanský, riaditeľ Okresného vlastivedného múzea v Trebišove, kde bude až do 19. apríla výstava veľkonočných kraslíc z celého Zemplína, hovorí: "Aj tento rok dokumentuje, že ľudia hľadajú stále nové spôsoby zdobenia vajíčok. Boli sme prekvapení, keď sa u nás objavili kraslice zdobené úplne novými technikami. Ľudia ich opletajú kovovým drôtom, priadzou, batikujú, obháčkovávajú, leptajú a inak ,kúzlia` s chemikáliami, pracujú pri zdobení i s jemnými nástrojmi. Výsledkom sú mimoriadne zaujímavé kraslice, ktoré dokumentujú, že vývoj v tomto smere sa nezastavil a dočkáme sa nepochybne ešte všelijakých prekvapení. Veľkú radosť mám i z toho, že Zemplínčania, ktorí žijú mimo tohto regiónu, na umenie ozdobovať veľkonočné vajíčka nezabúdajú a posielajú ich na našu tradičnú výstavu zďaleka. A teší aj to, že každoročne pribúda kraslíc z rúk nových talentov." Fascinovali priesvitné kraslice i bielučké čipkové vajíčka, ktoré pripomínajú jemnú výšivku, zhotovenú technikou ručných prác - madeira.

Autor: eb