Veľká noc je pohyblivým sviatkom a slávi sa vždy v nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti. V tomto roku je Veľkonočná nedeľa 12. apríla, keď je o 0.25 h letného času zároveň prvý jarný spln Mesiaca. Zvyky veľkonočného obdobia sa začali už v prvých jarných dňoch vynášaním Moreny. Obyčajne sa takto so zimou lúčia ľudia dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou počas Smrtnej, na Liptove Šúľkovej nedele. V ďalších častiach Slovenska vynášali Morenu až počas ďalšej, Kvetnej nedele. Tá je dodnes všade u nás síce ešte časom predveľkonočného pôstu, ale už i predzvesťou Veľkej noci a Kristovho zmŕtvychvstania. Traduje sa od čias, keď Kristus vstúpil do Jeruzalema pozdravovaný volaním Hossana a palmovými vetvičkami v rukách ľudí. Po Kvetnej nedeli sa začína Veľký týždeň. Dnešným Zeleným štvrtkom sa začína obdobie veľkonočných sviatkov. Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Pána Ježiša a jeho učeníkov. Na znak smútku z rozlúčky zvonia zvony naposledy, lebo, ako sa hovorí, odletia práve na Zelený štvrtok do Ríma. Niekde zvonenie nahrádza zvuk rapkáčov alebo trúbenie. Pri poslednom štvrtkovom zvonení má človek zaštrngotať vo vrecku mincami, aby mu po celý rok nechýbali. Zelený štvrtok je časom očisty. Umyť sa v sviežej vode z potoka znamená pričiniť sa o dobré zdravie. V dome i hospodárstve treba vykonať magické úkony zabezpečujúce zdravie ľudí, statku i budúcu dobrú úrodu. Niekde dodnes nosia do domov mravce, lebo do domu, obsypaného v tento deň mravcami, chodia ľudia radi (aj nápadníci za dievkami) a aj hydina vraj dobre znáša vajcia...
Veľký piatok je v kresťanských domácnostiach i v súčasnosti dňom veľkého smútku z utrpenia Ježiša na golgotskom kríži. Kristovu smrť symbolizujú v kostoloch božie hroby. Je to čas pašií a u nás opäť obnovovaných pašiových hier a sprievodov. V Košiciach sa napr. už tretí rok na Veľký piatok z podnetu 8 cirkevných denominácií uskutočňuje ekumenický pašiový sprievod. Je to čas pokánia a tichého rozjímania. V tento čas sa roľníci snažili vyhnúť prácam, pri ktorých by hýbali zemou. Gazdovia štepili stromy a i dnes je to čas magicko-prosperitných opatrení pre dobro a ochranu ľudí, ich budúcnosti a zdravia.
Na Bielu sobotu sa zvony z Ríma vracali a pri ich prvom zazvonení sa ľudia opäť ponáhľali k potoku, aby sa umyli a zabezpečili si tak zdravie. Vodu prinášali i do domu, pretože mala mimoriadnu moc, privolávala krásu, šikovnosť, chránila pre ohňom, nešťastím i hmyzom. Sobota bola už plne v znamení veľkonočných príprav. V tento deň treba variť šunku, pripravovať jahňa, kozľa, piecť koláče, najmä z kysnutého cesta vo forme i veľkonočného baránka. V každom dome mali na Bielu sobotu už pripravené kraslice a starší ľudia dodnes zapaľujú na Bielu sobotu novú, veľkonočnú sviecu zvanú aj paškál.
Vyvrcholením sviatkov je Veľkonočná nedeľa - Boží hod veľkonočný. Je to deň Kristovho zmŕtvychvstania. V chrámoch znie radostná zvesť, Kristus vstal z mŕtvych, radujme sa. V katolíckych kostoloch svätia kňazi ráno sviatočné pokrmy v prútených košíkoch a vlastne až týmito raňajkami sa v kresťanských domácnostiach končí dlhý bezmäsitý pôst. Prvým chodom hodovania Veľkonočnej nedele je vajíčko, ktoré hlava rodiny delí medzi všetkých prítomných. Kto by počas roka zablúdil, či ho vari mátalo, má si vždy spomenúť, s kým konzumoval veľkonočné vajíčko, a zlé sily ustúpia. Všetci sa mali v tento deň dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Vyvrcholením Veľkej noci je pondelková oblievačka a šibačka - a tento sviatok pripomína deň, keď sa Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, dal poznať učeníkom.
