Asi 50 osôb, ktoré v minulých týždňoch reagovali na zverejnenie zoznamu bankovných kont zmrazených vo švédskych bankách od čias II. svetovej vojny, môže mať na tento majetok oprávnený nárok. Podľa informácie Görana Strömgrena zo Združenia švédskych bánk je tak počet žiadateľov vyšší, ako sa očakávalo. "Banky doteraz dostali okolo 250 serióznych žiadostí," uviedol Strömgren v rozhovore pre švédsku tlačovú agentúru TT. "Asi 50 z nich môže mať na kontá oprávnený nárok." Zoznam 649 tzv. driemajúcich kont, ktoré ležia vo švédskych bankách nedotknuté už od konca vojny, bol zverejnený asi pred mesiacom. Predohrou k jeho publikovaniu bolo nedávne odhalenie, na základe ktorého vyšli najavo niektoré obchody so zlatom medzi Švédskom a Hitlerovou "treťou ríšou". Zlato pôvodne v Nemecku zhabali Židom a odtiaľ pochádza aj názov uvedených kont, ktorým sa vo švédskych oznamovacích prostriedkov hovorí "kontá s nacistickým zlatom". Pri zverejnení zoznamov sa očakávalo, že pozostalých, ktorých sa majetkové nároky môžu týkať, je nažive už len veľmi málo. Skutočnosť však zatiaľ prekonala očakávania. Zoznam bol publikovaný aj v zahraničí, väčšina záujemcov však pochádza nateraz zo Švédska. Najsilnejšími skupinami uplatňujúcimi nárok sú Švédi a obyvatelia troch pobaltských republík Estónska, Lotyšska a Litvy. Na 649 kontách, ktoré sú oficiálne považované za kontá bez majiteľov, je uložených celkovo 7,3 milióna švédskych korún (takmer 30 miliónov Sk). Okrem niekoľkých vysokých súm ide vo väčšine prípadov o malé sumy.