obnovenej republiky, pravda v jej slovenskej časti. Medzi nimi nastalo súperenie o získanie voličov z radov slovenských katolíkov. Na veľké prekvapenie uzavretý politický systém so 4 stranami v Čechách a 2 na Slovensku (z ktorých boli 4 ľavicové a iba 2 pravicové) pripustil vznik novej strany na Slovensku a to k 1. marcu 1946 s názvom: Kresťansko-republikánska strana, ktorá po mesiaci prijala názov Strana slobody. My, mladí, absolventi stredných škôl a vysokoškoláci, sme sa pýtali, a to aj so staršími občanmi, čo viedlo uzavretý politický systém k tomu, že tesne pred voľbami vytvoril na Slovensku túto pravicovú stranu, aby podchytila predovšetkým voličov katolíckeho vierovyznania, ktorí nehodlajú odovzdať svoje hlasy DS. Bolo to podozrivé všetkým, lebo vtedajšia Slovač vedela aj zdravo rozmýšľať. Politický ťah, že generálnym tajomníkom sa stal Dr. Vavro Šrobár, odpadlík z DS, nebol prínosom pre túto novú stranu, hoci išlo o známeho slovenského politika, ktorý často menil kabáty, ba naopak, vzbudil ešte väčšie podzrenie u slovenských katolíkov. Ak sa táto väčšina národa dozvedela, že KSS jeho získaním nenaplnila svoje ciele, a že bola uzavretá dohoda medzi obidvoma konfesiami na Slovensku v mesiaci apríli 1946 na spoločnom postupe proti zboľševizovaniu národa, bolo rozhľadeným voličom jasné (dali si to vysvetliť), že musia svoje snahy po demokratickom vývoji na Slovensku spojiť a spoločne voliť DS. Úspech bol dosiahnutý výsledkom 62 % hlasov. Trójsky kôň rozbíjačstva nastolený ľavicovými silami ostal pred bránami cieľa. Politický trik spľasol pre vtedajšiu uvedomelosť voličov.
V čom vidím paralelu vznikajúcej Strany občianskeho porozumenia taktiež v krátkom čase pred tohoročnými jesennými voľbami s popísaným historickým javom v prelomovom období slovenských dejín? V prvom rade pán Mečiar ako virtuózny rozbíjač politických zoskupení stojacich na protivnej línii (pozri SNS, SDĽ, KDH, MK, odbory) avizoval vznik novej strany v Košiciach ešte vlani. Bolo to už vtedy, keď bolo mu známe, že demokrati slovenských opozičných strán sa zjednocujú. V tom videl tento mocichtivý novodobý M. Čák Trenčiansko-Nemšovský veľké nebezpečenstvo, a to nielen pre seba, ale aj pre svojich súpútnikov, teda vládnucu garnitúru. Nie je náhoda, že otcom tejto Strany občianskeho porozumenia je iný populista, hoci odlišného razenia. Chápal by som pána Schustera, keby to bola Strana národného či občianskeho obrodenia. Jeden novinár pri úvahe o tejto strane vyslovil myšlienku, že pán Schuster sa nikdy nevyslovil kriticky voči Mečiarovej politike. Teda s ním si chce aj verejne porozumieť? Verejne sa priznal, že neľutuje, že bol v KSS. Sú teda jednej krvnej skupiny. Pán Schuster má však tú prednosť, že dáva ľuďom vopred chlieb (štrúdle a makovníky), pravda z ich peňazí, čo pán Mečiar plebs hostí gulášom, párkami a pivom priamo pred voľbami. Platforma rovnaká, iba metódy sa líšia. Pán Schuster poskytuje ľudu hry prostredníctvom hercov, pán Mečiar je herec pars excelant.
Slobodný ľud buď už rozumný a never populistom! Voľ tých, ktorí ťa oslovujú pravdou, lebo len v nej môže Slovensko prosperovať.
Autor: JÁN SABOL, Košice
