Členstvo Dánska v Európskej únii (EÚ) je legálne a premiér Poul Nyrup Rasmussen podpisom Maastrichtskej zmluvy v roku 1993 neporušil ústavu krajiny. Tak znie včerajší verdikt dánskeho Najvyššieho súdu, ktorý priniesol obrovskú úľavu nielen dánskej vláde a jej premiérovi, ale aj Európskej únii.
Stojaté vody dánskeho euroskepticizmu, ktorý sa naposledy preslávil v roku 1993 (najmenšia krajina EÚ vtedy prijala Maastrichtskú zmluva až druhýkrát a po vynútení si istých výnimiek), rozvírila minulý rok skupina odporcov európskej integrácie, združených v Ústavnom výbore `93. Minulý rok v máji podala žalobu na premiéra Rasmussena. Obvinila ho, že svojím podpisom pod Maastrichtskú zmluvu umožnil EÚ rozhodovať v záležitostiach Dánska v neurčitom rozsahu, čím porušil článok 20 ústavy, ktorý hovorí, že štát môže postúpiť svoju zvrchovanosť len v "presne vymedzenom rozsahu". Rasmussen a jeho vláda museli predložiť niekoľko dovtedy tajných dokumentov, aby sa ukázalo, či skutočne nedošlo k porušeniu zákonov vymedzujúcich dánsku štátnu suverenitu. Jedenásť sudcov však po preštudovaní asi 5 tisíc dokumentov žalobu vo všetkých bodoch neodvolateľne zamietlo.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu je veľmi dôležité. Nielen pre osud Dánska, ktoré by v opačnom prípade muselo buď prepísať vlastnú ústavu, alebo obnoviť rokovania o zmluvách s EÚ. Je totiž veľmi ťažké si predstaviť, aký by to malo vplyv na súčasné zákonodarstvo EÚ, ktorému sa už navyše začalo prispôsobovať 11 kandidátskych krajín. Obnoviť rokovania o zmluve, ktoré častokrát podpísali iné vlády, než aké dnes sedia za rokovacími stolmi únie, a to navyše pred schvaľovacou procedúrou jej novej nasledovníčky (Amsterdamskej zmluvy), by mohlo roztočiť nekonečný kolotoč, ktorý by mohol pochovať pripravujúce sa ambiciózne projekty únie. Najvyšší súd však označil členstvo Dánska v EÚ za legálne a výrazne tak naklonil misky váh na stranu dánskych zástancov európskej integrácie.
Lepšia správa pred májovým referendom Dánska o Amsterdamskej zmluve ani nemohla byť zverejnená.
