Slovenský chodec číslo jeden na 20 km Igor Kollár nemal najmenšie momentálne predpoklady zaisť na 16. ročníku Ceny mesta Dubnica nad Váhom dobrý čas. Po návrate zo sústredenia v španielskej Sierre Nevade lietal celý týždeň s natiahnutým ľavým stehenným svalom za ľudovou liečiteľkou do Skýcova, aby noha vydržala záťaž 992-metrového okruhu na Považí. Keď sa okrem zranenia nalepila na 32-ročného atléta z Dukly Banská Bystrica aj chrípka, tvrdil pred pretekmi, že mu stačí súťaž dokončiť. Pravda, aspoň do štvrtého mieta zo slovenských pretekárov, iba tak sa mohol totiž kvalifikovať bez diskusie na blížiaci sa Európsky pohár družstiev 25. apríla v Dudinciach. Nakoniec to kremnickému rodákovi vyšlo na nový traťový rekord 1:21:20,0, ktorý je hlboko pod limitom na majstrovstvá Európy (1:24:30). "Čo mi zostávalo, musel som riskovať," hovoril Kollár, lebo nechcel svoj osud nechať iba na dobrozdanie chodeckej sekcie Slovenského atletického zväzu (SAZ), tá mala podľa nových kritérií SAZ právo navrhnúť štvrtého reprezentanta do Dudiniec "z moci úradnej". K tomuto kroku musela sekcia pristúpiť v prípade štvrtého Slováka do družstva na 50 km. K trojici Š. Malík, Kalina, Korčok pribudol skúsený Roman Mrázek, hoci on kvalifikačnú Dudinskú päťdesiatku 21. marca nedokončil. O jeho nominácii rokovali členovia chodeckej sekcie vyše dve hodiny, čím potvrdili spornosť rozhodnutia Výkonného výboru SAZ, ktoré pripustilo možnosť dostať sa do výberu inak než podľa výsledku či času. Z tohto pohľadu bol Kollárov risk, hoci aj zdravie išlo na chvíľu bokom, pochopiteľný. "Ešte raz skočím ,za tetou` do Skýcova, potom sa chcem riadne doliečiť, hoci do Európskeho pohára veľa času nezostáva. Podstatnejšie však je, že mám už kvalifikačný pokoj z hľadiska ME, môžem sa premyslene venovať rýchlostnému tréningu. Doteraz to bola výlučne drina na objem," spokojne vysvetľoval Kollár. V Dubnici mal súperov iba do štvrtého kilometra, potom to boli jeho preteky. Do polovice trate naznačovali medzičasy aj výkon pod 1:21 h. "Mal som situáciu pod kontrolou, občas som spomalil, nešlo však o okamihy krízy, vedome som poľavil a šetril sa. Preto, keď mi pred posledným okruhom zakričali, že na traťový rekord treba pochodovať za štyri minúty, som pohodlne zrýchlil," hovoril Kollár o "ľahkom" víťazstve, ktoré mu vynieslo 10 000 Sk (5000 za prvenstvo a 5000 za rekord) v opatrnej súťaži pod dojmom zvýšenej prísnosti domácich rozhodcov, na ktorú doplatil jeden z jasných adeptov na "dudinský dres" Kazimír Verkin. Takto sa do reprezentácie dostali okrem Kollára Valíček (tiež splnil časom 1:24:04,0 limit na budapeštianske ME), Boško a junior Pupiš. Kvarteto žien budú tvoriť Zemková, Rusnáková, Blažeková a Gáliková.