Princíp občianskeho porozumenia - ak si ho prisvoja politici, ktorí v sebe našli občana len nedávno - v sebe skrýva netušený zdroj nedorozumení. Určite je povšimnutiahodné, ak bývalý vysoký funkcionár KSS neváha vo svojej ustanovujúcej reči vyhlásiť, že "nechce obhajovať bývalý totalitný režim", alebo, že "ľudia na novembrových námestiach štrngali kľúčmi za spravodlivejšiu, slobodnejšiu spoločnosť, a nie za kapitalizmus v jeho najprimitívnejšej a najneľudskejšej podobe" - piliere občianskeho porozumenia s obeťami ideológie, ktorú tento politik vyznával ešte v novembri 1989, sú určite neotrasiteľné. Určite stojí za povšimnutie, ak diplomat a propagátor občianskeho porozumenia volí pri nepríjemnej otázke novinára nediplomatický slovník typu "ja si vyprosujem, aby sa ma niekto pýtal na také veci... som slušný človek..." - ak sa pod "takými vecami" skrýva otázka o osobnej zodpovednosti za dianie v bývalom režime. Určite netreba prehliadnuť, ak bývalý prezident Policajného zboru sa stal členom republikovej rady SOP - a zrejme dosiahnutá rovina jeho občianskeho porozumenia sa prejavila aj v odmietaní akokoľvek odpovedať na otázky zvedavého novinára. Princíp občianskeho porozumenia je dobrá vec, ako vedia všetci manželia pri príchode domov nad ránom - ak sa však nerealizuje na drobnej, personálnej úrovni, ako môže obsiahnuť celoslovenské pomery?