SOP-ka vznikla na základe naliehavej spoločenskej objednávky. Vznik našej strany je výrazom rastúcej nespokojnosti veľkých skupín obyvateľstva tohto štátu s priebehom a dôsledkami transformácie spoločnosti po novembri 1989 vôbec, a po vzniku samostatnej Slovenskej republiky osobitne. Povedzme si na rovinu: ľudia na novembrových námestiach štrngali kľúčmi za spravodlivejšiu, slobodnejšiu spoločnosť, a nie za kapitalizmus v jeho najprimitívnejšej a najneľudskejšej podobe. A v onú silvestrovskú noc roku 1992 naše roztancované námestia vítali príchod samostatného Slovenska ako zrod nového demokratického a právneho štátu. Časť jeho zakladateľov si však zakrátko začala tento štát privlastňovať, jeho obyvateľov deliť na tých našich a druhých, a podľa toho tiež rozdeľovať národný majetok a politickú moc. Ba čo viac, na základe tohto delenia sa začali uplatňovať v našom mladom štáte aj zákony. Jedni, čo sú pri moci a čo na to majú, sú pred nimi rovnejší ako druhí. Takto sme si novú spravodlivosť skutočne nepredstavovali!
Ešte SOP-ka nevybuchla, ba ešte ju ani nezaregistrovali, a už sa zo všetkých strán a kútov vyrojilo množstvo jej neprajníkov a spochybňovačov. Aj to je jasný dôkaz oprávnenosti jej vzniku. Čo by to bolo za politickú stranu, keby nechávala svojich konkurentov ľahostajných? Niektorí predstavitelia parlamentnej opozície nám začali klásť rečnícke otázky: vraj prečo oslabujeme jednotný front boja proti mečiarizmu, a vôbec - prečo trieštime beztak roztrieštenú politickú scénu, hoci sa vraj nemáme čím odlíšiť od už jestvujúcich politických subjektov. Ale máme, veru máme! V niektorých prípadoch možno ani nie tak programovými cieľmi - tie sú si do istej miery príbuzné - ale vždy a najmä metódami a prostriedkami dosahovania týchto cieľov.
SOP-ka vzniká ako odpoveď na výzvu doby skoncovať s konfrontačnou politikou, ktorá zaviedla Slovensko do slepej uličky.
SOP-ka vzniká so zámerom ukončiť studenú vojnu, ktorá už roky polarizuje Slovensko, politikou národného, ba čo viac - občianskeho porozumenia.
SOP-ka chce osloviť predovšetkým tých voličov, ktorí sú znechutení nekonečným a neplodným hašterením na slovenskej politickej scéne, neochotou a neschopnosťou jej protagonistov robiť politiku širokej spolupráce, politiku spoločenského konsenzu, politiku rozumných kompromisov v prospech občana i štátu ako celku...
Samozrejme, že SOP vznikla s ambíciou zvíťaziť vo voľbách a podieľať sa na moci v tomto štáte. Čo by to bolo za politickú stranu, ktorá by si nepostavila takýto cieľ?! Snahou SOP je však spájať a nie rozdeľovať. V tomto prípade to znamená - spájať sily opozície a tak dosiahnuť lepší výsledný efekt. Preto zakladajúci členovia SOP odmietli ponúkanú možnosť vstúpiť do jestvujúcich straníckych štruktúr opozície. Chceme predsa spoločne vyhrať voľby, a na to potrebujeme získať v parlamente s ostatnými stranami opozície trojpätinovú väčšinu, aby sme tam mohli presadiť žiaduce ústavné zmeny.
Ešte SOP-ka ani poriadne nevznikla, a jej zakladateľom už podsúvali z viacerých strán rôzne zlé, rozvratné a konšpiračné úmysly. Vraj sme trójskym koňom HZDS v tábore opozície, vraj sme vznikli na podnet a s tichou podporou Vladimíra Mečiara, aby sme slúžili jeho mocenským záujmom. Človeku sa nechce veriť, že s takýmito sprisahaneckými teóriami prichádzajú celkom inteligentní a pokrokoví ľudia. Dúfam však, že pádnu odpoveď dostali od samotného pána Mečiara počas jeho Košických dialógov, kde na nás zaútočil skutočne nevyberavo a doslova podlo, kde nás označil za prospechárov a bývalých eštebákov. Znovu vyhlasujeme, že SOP nemá a nebude mať nič spoločné ani teraz, ani po voľbách s HZDS pod vedením V. Mečiara. V opačnom prípade by sme boli sami proti sebe. Vznik našej strany je predsa spätý so záujmom zmeniť doterajší nedemokratický štýl vládnutia na Slovensku, ktorý stelesňuje práve premiér a predseda HZDS v jednej osobe.
Osem rokov po revolúcii bol dostatočný čas na to, aby každý dokázal svoje schopnosti, výsledky svojej práce, aby ukázal, akým podielom prispel na zveľadení nášho mladého štátu. Večné vracania sa do minulosti a odpútavanie pozornosti občanov od riešenia súčasných problémov politicky účelovo vytýkaním vybraným osobám ich minulosť a činnosť v bývalom totalitnom režime neprispieva k zjednoteniu, ale ešte viac rozdeľuje našu beztak rozhádanú spoločnosť.
Prišiel čas hodnotenia ľudí podľa skutkov a konkrétnych činov. Minulosť nás rozdeľuje, preto neprehlbujme ďalej zákopy, radšej ich zasypme a vyberme sa spoločne dopredu v záujme všetkých občanov. Nechceme zakryť a odpustiť nič tým, ktorí porušili zákony a dopustili veci, za ktoré by mali byť potrestaní. Rovnako tým nechceme rehabilitovať alebo dokonca obhajovať starý totalitný režim, kde došlo k porušeniu ľudských práv obmedzením osobnej slobody a ďalších skutkov proti ľudskosti. O čo viac sa však budeme pozerať dozadu, o to pomalšie pôjdeme dopredu.
