Pomaly sa vo verejnosti vžíva názor, že ústava je nedokonalá. Je pravdou, že nedáva podrobné riešenia pre mnohé právne skutočnosti. Ale je to naozaj potrebné, je potrebné mať z ústavy "kuchárku", ktorá presne určuje koľko, kedy...? Veľká časť právnickej obce zastáva právne argumentovaný názor, že bez podpisu riadne zvoleného prezidenta, zákony NR SR nemôžu nadobudnúť účinnosť. Nie je to okrem iného aj ústavná poistka, že ak parlament nie je schopný zvoliť prezidenta, to znamená, že nie je schopný vytvoriť si všetky predpoklady pre svoju činnosť, nemá opodstatnenie a mal by sa rozpustiť? Je potrebné ústavným činiteľom, ktorými sú aj poslanci NR SR, taxatívne určovať ich povinnosti, alebo môžeme u nich predpokladať, úplne logicky, absolútne najvyššiu mieru zodpovednosti, keďže sú volenými zástupcami svojho ľudu? A ak nie sú schopní plniť zákonodarné poslanie, sú vlastne zbytoční. Svojím zotrvaním vo funkciách paralyzujú normálny chod spoločnosti, ktorá potrebuje tvorbu nových zákonov. Nech je ako je, predpokladajme, že je len otázkou času, kedy Ústavný súd vyhlási bez podpisu riadne zvoleného prezidenta neplatnosť zákonov NR SR. Mečiar určite aspoň pracovne ráta s touto skutočnosťou. Preto dal pre istotu novelu zákona o voľbách do NR SR ako poslanecký návrh, čiže v zmysle rokovacieho poriadku nemôže byť prijatý skôr ako v júni, čo je neobvyklé už aj pre samotné zdanie regulárneho priebehu volieb. Predpokladajme teda, že do volieb 1998 pôjdeme podľa starého volebného zákona. Zahmlievaním skutočností núti opozíciu, aby pod hrozbou vylúčenia z volebnej súťaže redukovala počet volebných subjektov. SDK z 5 na 1 prípadne 2, MK z 3 na 1. Opozícia je nútená reagovať, aby mohla rozbehnúť účinnú predvolebnú kampaň pod jasnou, zrozumiteľnou volebnou značkou, ktorá nepomýli voličov, ako sa to stalo SDĽ v roku 1994, keď išli do volieb pod nevžitou, verejnosti nedostatočne známou koalíciou SPOLOČNÁ VOĽBA.
Autor: IVAN JAROŠ, ŽILINA
